Iniciatíva Za slušné Slovensko si dnes uctí obete okupácie a normalizácie pri príležitosti päťdesiateho výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie.

Medzi budovami, v ktorých sa zrodila americká nezávislosť, sme našli sochu anonymného muža s parochňou a zvitkom papiera v ruke. Pod sochou sa nachádza jednoduchý nápis: „The Signer“.

Súčasná vládna koalícia už historicky nereprezentuje „len“ koalíciu, počas ktorej zavraždili investigatívneho novinára. Medzinárodným únosom a vraždou sa priamo zaraďuje za vládu Vladimíra Mečiara a jeho posluhovačov.

Nad hlavou mi šuští vyradený záchranný padák veľkosti XXXL. Jeho žiarivá ružová farba po troch táboroch vybledla na úplne bielu. V strede ho dvíha k nebesiam stojka z vyschnutého smrečka a všetky šnúry sú prikolíkované na spôsob stanu. Je to naša skautská kaplnka.

Okupácia v auguste 1968 sa zvykne porovnávať s okupáciou po mníchovskom diktáte v roku 1938. Hoci československá armáda v oboch prípadoch s agresorom nebojovala, príčiny toho stavu sú pre oba prípady diametrálne odlišné.

Prinášame vám vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Bolo to očakávané finále. Spartak Trnava, futbalový majster ČSSR, sa mal stretnúť na domácom trávniku s mužstvom Crvenej Zvezdy Belehrad. Organizátori určili na prvý zápas duelu enigmatický dátum: 21. august 1968. Lenže okupácia mení všetko, aj futbal.

„Červená pliaga, odstúpiť!“ kričali cez víkend desaťtisíce ľudí po celom Rumunsku. Mávali vlajkami EÚ a žiadali odchod sociálnodemokratickej vlády, ktorá podľa nich poľavila v boji proti korupcii a je skorumpovaná. Padne v Bukurešti vláda? A o čo ide demonštrantom? Odpovedá novinár Teodor Tiță.

Seriály majú svoje vymyslené svety, či už sa odohrávajú na vesmírnej lodi Enterprise alebo v socialistickej Prahe. Niektoré lákajú, iné odpudzujú. V ktorom fiktívnom svete seriálu by ste chceli žiť a do ktorého by ste neposlali ani najhoršieho nepriateľa?

Kde bolo, tam bolo, bolo to za čias husákovskej normalizácie, žil v meste Brno silák František Kocourek. V kolektíve bol obľúbený, malo to svoje dôvody. Dodnes sa o ňom hovoria historky, natáčajú dokumentárne filmy, píšu knihy.