Bezpečnostno-politická kríza v rusko-ukrajinských vzťahoch spôsobila, že Slovensko sa ocitlo uprostred geopolitickej hry veľmocí. Washington, Brusel, Kyjev a na druhej strane Moskva majú voči nám protichodné očakávania. Kde je v tomto všetkom záujem Slovenska?

Udalosti na Ukrajine patria do rovnakej kategórie zlomov, formujúcich tvár 21. storočia, ako 11. september 2001 a kríza globálnej ekonomiky. Nie je to vôbec zveličenie. Presne tak ako po Dvojičkách a po Lehman Brothers je aj po odtrhnutí Krymu opäť aktuálne klišé, že svet už nebude tým, čím býval doteraz.

Je veľa dôvodov pre obavy z Putina. To, čo vyvádza na Ukrajine, je návrat k sovietskym spôsobom. Ale táto kríza má aj veľký pozitívny potenciál, len ho treba rozumne využiť.

Koncom 90. rokov som raz sedel v Moskve pred Puškinovým pamätníkom a pil pivo. Vtedy sa to ešte dalo. Po chvíli si ku mne prisadol nedôveryhodný človek. Bradatý, strapatý, v zodratých topánkach, skrátka, bezdomovec. Sedel ticho, zamyslene, ani pivo si odo mňa nepýtal. Tu k nemu podišiel ešte podozrivejší typ v sivom obleku, vlasy na ježka, zjavný sobášny podvodník. Na moje veľké prekvapenie sa títo dvaja čudáci začali zhovárať o vedcovi a filozofovi kozmistovi V. I. Vernadskom, o jeho učení o biosfére a noosfére.

O Američanoch mi najviac povedali Tom Sawyer a Huckleberry Finn. Spájali zmysel pre podnikavosť so spravodlivosťou a vážnosť s humorom. Štyri desaťročia do nás síce vtĺkali vety o hrôzostrašnom americkom kapitalizme a imperializme, proti ktorému sa majú spojiť proletári všetkých krajín a pravidelne protestovať žiaci všetkých škôl, ale ani pri tradičnom slovenskom kultúrnom antiamerikanizme to nepomohlo. Príliš som mal rád rockovú hudbu, bítnikov, Vonneguta, western a všetkých skvelých amerických hudobníkov, prozaikov, básnikov, výtvarníkov, filmárov. A samozrejme hokejistov a ľahkých atlétov.

Porovnanie dnešnej situácie na Kryme s  inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 je nepresné.

Slovo Rusko mi neznie exoticky. Možno takému Američanovi znie exotickejšie ako Mexiko, ktoré je zasa exotikou pre nás. V každom prípade, v našej zemepisnej šírke pojem Rusko nevyvoláva chuť na dovolenku. Slovo Kaukaz – to už je celkom iná reč. A vôbec, keď sa ten strašiak Rusko rozkúskuje na všetky tie pôvabné oblasti republiky – Tatarstan, Burjatsko, Kaukaz, Altaj, ... už sa nebavíme o ruskom Rusku, ale o krajoch sveta, ktoré...alebo vlastne stačí – o krajoch sveta. O krajoch v zmysle „na kraji”.

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč na poslednú chvíľu otočil, keď odmietol podpísať Asociačnú dohodu s EÚ a oznámil zbližovanie s Ruskom v zatiaľ ešte nejasnom Euroázijskom zväze. To je zlá správa pre Ukrajinu, aj pre Slovensko.

Dňa 22. novembra uplynulo päťdesiat rokov od atentátu na prezidenta Kennedyho v Dallase – a tak sa na tú „mokrú prácu“ (ako sa vraždám v profesionálnom žargóne medzi odborníkmi hovorí) pozrime z nečakaného uhlu pohľadu.

Román Michaila Bulgakova Biela garda akoby predpovedal historický osud Kyjeva. Je to nespravodlivé, ale toto mesto opäť patrí Moskve.