Súd sa matkinou žalobou odmietol zaoberať s argumentom, že takúto sťažnosť by mohol podať len samotný Navaľnyj.

K miestu jeho posledného odpočinku prúdili davy ľudí s kvetmi, a to napriek hrozbe zatýkania.

Rozhovor poskytol 17. decembra 2020 v Berlíne pred svojím návratom do Ruska.

Schôdzka sa uskutočnila v ten istý deň ako pohreb Alexeja Navaľného.

Rakvu s telom zosnulého ruského opozičného vodcu Alexeja Navaľného priviezli do moskovského chrámu za potlesku ľudí, ktorí sa v okolí začali schádzať od skorého rána.

V okolí areálu hliadkuje veľa príslušníkov bezpečnostných zložiek a ulicu vedúcu k cintorínu lemujú policajné zátarasy.

Podľa miestnych zvyklostí rakvu s telom Navaľného po prevoze na cintorín ešte raz otvorili, aby sa s ním naposledy rozlúčili jeho rodičia Ľudmila a Anatolij a ostatní príbuzní.

Ľudia, ktorí sa zhromaždili v Moskve pri chráme, kde prebiehal pohreb Alexeja Navaľného, kričali: „Ty si sa nebál. Ani my sa nebojíme!“ Pozerala som v priamom prenose do tvárí mladých, starých, uplakaných aj hrdých. Je v nich nádej Ruska.

Vo väzení zomrel odporca Putinovho režimu, pôvodne opozičný politik Alexej Navaľnyj. Svet je v šoku, prívrženci demokracie v Rusku smútia, ale je ich málo – a čo s nimi režim urobí? Má Rusko vôbec nejakú šancu na zmenu k lepšiemu? Pre .týždeň o tom hovorí Grigorij Mesežnikov.

Dobrý deň, prešlo 6 rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a súčasne dva roky od začiatku ruskej agresie proti slobodnej Ukrajine. V novom .týždni na to reagujeme viacerými dôležitými textami, vrátane rozhovoru s manželkou Tymothyho Snydera, ktorá trávi veľkú časť svojho života v Kyjeve. Okrem toho vysvetľujeme, kto bol Alexej Navaľnyj, ktorého ruský režim zavraždil. A Juraj Petrovič napísal dejiny objavu nylonu, ktorý zmenil naše životy. Želám Vám dobré čítanie.