Keď v auguste 1945 USA zhodili jadrové bomby na Hirošimu a Nagasaki, znamenalo to koniec druhej svetovej vojne a porazenie Japonska. Zároveň tým USA demonštrovali svoju silu a vojenskú prevahu nad Sovietskym zväzom, ktorý sa podarilo aspoň na čas odstrašiť.

Kedy môžeme očakávať tretiu vlnu pandémie? Čo nám prinesie delta variant vírusu? Aký rozsah bude mať tretia vlna a prinesie nám opäť lockdowny? A čo by sme mali spraviť, aby sme sa čo najlepšie pripravili? Aj na tieto otázky budeme diskutovať s epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou, lekárkou Andreou Letanovskou, biochemikom Pavlom Čekanom a virológom Borisom Klempom.

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje reformu nemocničného systému, nazvanú Optimalizácia siete nemocníc. Mal by to byť recept na zvýšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Ak sa to podarí, bude to reforma desaťročia. Ale...

Odborníkom sa zdá vyriešenie takéhoto problému ľahké, lebo analyzujú dáta, premyslia riešenia a overia si ich. Následne však narazia na populistický odpor politikov, vrátane tých komunálnych.

Letanovská je presvedčená, že očkovanie by malo byť povinné pre zdravotníkov, pracovníkov v sociálnych službách a kolektívnych zariadeniach a pre kľúčové profesie kritickej infraštruktúry.

Ešte nedávno panovala všeobecná zhoda na tom, že objem financií v zdravotníctve je nedostatočný. Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa strany nádejnej koalície zhodli, že zdravotníctvo je finančne podvyživené a trpí investičným dlhom. Zhoda panovala i na tom, že financie do rezortu treba progresívne navyšovať a je nevyhnutné optimalizovať ich využívanie.

Vláda v stredu schválila najdôležitejšiu zdravotnícku reformu za dlhé roky. Prešla len tak tak, vďaka rozumnej tesnej väčšine koaličných ministrov. Sme rodina sa totiž postavila nečakane proti. Nečakane preto, lebo táto téma bola prejednaná na koaličnej rade, kde neboli vznesené žiadne námietky.

Spoločným menovateľom našej budúcnosti bude mnoho pacientov a málo personálu. Je to presná definícia typickej krízy, keď sú zdroje obmedzené a ich potreba prevyšuje existujúce kapacity. Nezáleží na tom, či to budú ďalšie vlny covidu, narastajúci počet pacientov s dlhým covidom, starnutie obyvateľstva, ale aj dlhšie prežívanie onkologických pacientov vďaka modernej liečbe.

Subjekty sa rozprávali o spájaní už na jar, no diskusie sa vtedy zastavili.

Po neúspešných voľbách opustili stranu Spolu otcovia – zakladatelia. Miroslav Beblavý odišiel z politiky, Jozef Mihál sa vrátil do SaS. Druhým predsedom strany sa stal po dueli s Pavlom Mackom Juraj Hipš. Strana má však dlhodobo podporu na úrovni štatistickej chyby. Quo vadis, Spolu? Podľa Hipša do PS.