Známy bratislavský kazateľ Cirkvi Bratskej Daniel Pastirčák hovorí o dôvodoch odporu sekulárneho svetu voči náboženstvu a cirkvám, mystičke Simone Weilovej a svojej ponuke pre ateistov. Ďalej tiež prezrádza, prečo by nešiel na Dúhový pochod Pride a čo si myslí o hlasovaniach v potratových zákonoch Juraja Šeligu a Anny Záborskej.

„Niektorí mŕtvi sú nám bližší než mnohí z tých, čo žijú,“ povedal Albert Camus na adresu Simone Weilovej. Zvláštny vzťah. Tí dvaja sa nikdy nestretli.

Marcel Strýko by 22. júna oslávil 65 rokov. Aj o ňom sme hovorili minulý rok, keď sme v žilinskej nadácii Polis diskutovali o ostrovčekoch, ktoré tvorili živnú pôdu Nežnej revolúcie: Martin Machovec, Jana Soukupová, Maňo Huba, Ľubomír Morbacher a ja.

Anka Polcková je pani farárka, ktorú milujú veriaci a počúvajú aj neveriaci. Aktuálni evanjelickí biskupi Eľko, Hroboň, Mihoč sú dobrí ľudia na správnom mieste. Napriek tomu prišlo k napätiu, z ktorého sa tešia hlavne lovci a zdieľači – médiá a čitatelia.

Kto tento víkend neúčinkuje, nevystavuje, nediskutuje, nedemonštruje, neoslavuje Nežnú, tak asi nežije. Toľko podujatí v jednom víkende naraz sa snáď na Slovensku ešte nikdy nekonalo. A to je výborné!

Stačil jeden vatikánsky dokument a vzťahy medzi katolíkmi a evanjelikmi sa razom zhoršili. Tvrdenie pápežskej Kongregácie pre náuku viery, že „Kristova cirkev jestvuje v katolíckej cirkvi“ pobúrilo protestantov, podľa ktorých Benedikt XVI. odkláňa katolíkov od ekumenizmu a spochybňuje vlastný, „liberálny“ vývoj po II. vatikánskom koncile. Prečo táto kresťanská vojna slov?

Daniela Pastirčáka si vážim. Spolu s ďalšími ľuďmi bol pri tom, keď sa zo mňa, petržalského ateistu, stal veriaci človek. A nebol pritom pasívne. Boh, v ktorého Daniel veril, sa mi zdal nekonečne hlbší než ten, v ktorého veria povrchné, u nás najmä katolícke masy.

Dva roky od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice archeologičky Martiny Kušnírovej sa minútou ticha začalo stretnutie na bratislavskom Námestí slobody. Ich odkaz si pripomuli aj ľudia v 65 mestách na Slovensku aj v zahraničí.

Občas sa mi stane, že sa vo mne prebudí pocit vnútornej nevyhnutnosti. Niežeby som stratil možnosť slobodnej voľby, iba viem, že toto musím urobiť, i keď naliehavosť, s akou sa vo mne to „toto“ hlási, neviem celkom zdôvodniť.

V piatok 13. 11. nás pred piatimi rokmi opustil vzácny priateľ, Juraj Kušnierik. Juraj tu dnes veľmi chýba.