V 80. rokoch sme zaznamenali mladú vlnu nových tvárí v pop music. Bola ich fúra a niekoľko z nich obstálo v skúške s časom, spomeňme Roba Grigorova, Vidiek, Beátu Dubasovú či Tublatanku. Z tejto várky pochádza aj Richard Müller, vyštudovaný dramaturg a scenárista, inteligentný človek s dobrým vkusom.

Po prvýkrát po takmer 34 rokoch vychádza album Richarda Müllera, na ktorom nie je podpísaný on, ale kapela, ktorá bola štartom jeho cesty k sláve – Banket. Jeho názov je Slovenská strela a je to dobrý dôvod nielen na rozhovor, ale aj pripomienku, čo Müller pre našu scénu znamená.

Scenáristka a režisérka novej slovenskej drámy Otec Tereza Nvotová je prvá slovenská filmárka na benátskom festivale odvtedy, ako Mira Fornay v roku 2009 v Benátkach uviedla svoje Líštičky. Zhodou okolností sme sa aj s Terezou Nvotovou rozprávali v tých istých priestoroch benátskeho Casina, ktoré počas festivalu slúži ako novinárske centrum.

S rodičmi, starou mamou Tamiškou a s bratmi Igorom a Rudom sme dlho bývali na ulici, ktorej názov sa v čase menil, chvíľu to bola Štefánikova, ale najčastejšie Ulica obrancov mieru, hoci pôvodne nešlo o Štefánika, ale o habsburskú princeznú Štefániu.

Prevádzkovanie záchraniek si podľa Dušana Zachara vyžaduje zdroje, kapacity a know-how, ktoré mnohé nemocnice nemajú.

Architekt Dušan Jurkovič bol pevne zrastený so slovenským národným hnutím devätnásteho storočia. Jeho starý otec Samuel Jurkovič bol organizátorom družstevníctva a zakladateľom prvého úverového družstva na Slovensku a v Európe. Samuelova dcéra Anička bola manželkou Jozefa Miloslava Hurbana a matkou spisovateľa a martinského činiteľa Svetozára Hurbana Vajanského. Bola to skrátka zakladateľská rodina slovenskej kultúry.

Leto je veselé, tak sa to všeobecne hovorí, ale skutoční znalci leta to, myslím, vidia trochu inak. Snažím sa ich pozorne počúvať a v mnohom im dávam za pravdu. Krása prináša aj smútok a človek by sa mu nemal brániť. Je potrebnou ingredienciou k nášmu oddychu.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Ľubomír Ďurovič sa narodil 9. februára 1925 vo Važci na Liptove. Na skok tam prišiel jeho otec Ján Ďurovič, evanjelický farár, ktorý žil po krátkom intermezze vo Važci až do konca života v roku 1955 v Skalici. Tých osem synových mesiacov vo Važci však malo preňho kultúrny význam – viažu sa na jeho hypotézu, že základom spisovného slovenského jazyka je mestský jazyk Liptovského Mikuláša, čo popiera celú predstavu o jeho ľudovosti.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.