V roku 1882 zomrel Boh. Je to rok vydania knihy Radostná veda od Friedricha Nietzscheho.

Je to skvelý pocit, keď sa myšlienka stane realitou; je to viac ako pocit a vnímam to skôr ako zodpovednosť, výzvu, radosť.

Devätnáste storočie bolo v angloamerickom svete aj storočím špiritizmu. To jest, mnohí začali tvrdiť, že sa môžu kontaktovať s nadprirodzeným svetom.

Stala sa mi zaujímavá vec – teda myšlienka. Pred odchodom z našej malej farmy som obriadil zvery, rozkúril bukovým drevom a vydal sa s kávou na cestu.

Mnohí tušia, že spolutvorím vzdelávací podcast pre „zvedochtivých“ s názvom Pravidelná dávka. Už šesť rokov.

Rozmýšľam nad dvomi praktickými extrémami, ktoré sú výsledkom dvoch odlišných uvažovaní o tom, kto je človek.

Nedávno so mnou robili rozhovor v rámci jednej dokumentaristickej série a hlavnou otázkou bol zmysel života. Zdá sa mi, že slovenčina nám túto otázku defaultne rámcuje tým, že slovo „zmysel“ nás núti chápať vo význame fyzickej skúsenosti.

S príchodom jesene som ponúkol niekoľko večerných online kurzov, ktoré začínajú tento týždeň. Jeden z nich je pokračovaním obľúbeného kurzu Filozofia a duševné zdravie spred leta.

Deti cez ich jazykovú kreativitu niekedy poukážu na veľké filozofické otázky. Môj syn rád používa zvrat „musím potrebovať“. Raz „musí potrebovať“ jednu vec, potom inú, ale pointa zostáva: čokoľvek „musím potrebovať“, je pre mňa ako človeka nevyhnutné z povahy môjho bytia a nie je to len kratochvíľa, že „chcem“ toto či tamto.

Nedávno som mal možnosť zúčastniť sa na letnej univerzite Eleuzína v Banskej Štiavnici. Prijal som pozvanie zapojiť sa do prednáškového triptychu, ktorý reflektoval otázku „Čo je to dobrý život?“, a tým aj „Čo je to dobro?“.