Skúsený a pravidelný kuchár ho drží v ruke pomerne často, dokonca tak často, že ho nevníma ako niečo výnimočné či niečo, čo by si zaslúžilo bližšiu pozornosť. A pritom sa okolo neho rozpútali tie najostrejšie kuchárske vojny. Lis na cesnak.

Máme pred sebou chrumkavý listový šalát, na ňom spôsobne nakrájané paradajky, prúžky cibuľky či kolieska uhorky alebo papriky. Všetko sa to vyvaľuje v ligotavom kúpeli, ktorý kompozícii dáva jemný zlatistý nádych. Na celom svete ho volajú po francúzsky – vinaigrette.

Najlepšie veci vznikajú pri spolupráci. Keď si za jeden stôl sadne talianska a francúzska kuchyňa alebo si aspoň začnú pri tom kuchynskom stole pomáhať, vznikne jednoducho báseň. Tá dnešná bude o lete a volá sa bagna cauda (čítame baňa kauda).

Prinesú ho na podnose v malej, akurátnej nádobke. Každý, komu takto pristane pod nosom, sa jemne zachveje vzrušením. Nastáva totiž malý rituál. Pri podnose je dezertná lyžička, tá sa zodvihne a buchne sa ňou po tvrdej kôrke. Puk! Crème brûlée.

Spomína sa ako mimoriadna delikatesa už od rímskych čias a studeným misám či priamo mäsovým lahôdkam kraľuje dodnes. Okrem mimoriadnej chuti je to aj vďaka pútavej prezentácii. Na špeciálnom zariadení upevnená bravčová noha a pri nej dlhý ostrý nôž. Jamón ibérico.

Niet kaviarne, kde by ho nemali. Pretŕča sa v chladničke, naparuje sa a láka. Obyčajná torta s tenkým chrumkavým cestom a so žltkastou tvarohovou plnkou, ktorá má trošku prepečenú krustu. Niekedy je ozdobený ovocím či karamelom. Cheesecake.

V juhovýchodnej Ázii sa im nedá vyhnúť. Môže sa človek snažiť, koľko chce, vždy na ne narazí. Zvláštne v sezamovom oleji vypražené kukly, ktoré čakajú na stoloch v hoteloch ako predkrm či naskladané v pyramídach v pouličných stánkoch. Jarné rolky.

Na stole položená miska či tanierik. V niektorých prípadoch na dne už predpestovaný maličký trávnik a v ňom utešene nakladené vajíčka. Nafarbené a lesklé, ako si to žiada tradícia. A, samozrejme, ťažké, pretože sú pripravené natvrdo. Veľkonočné kraslice.

Keď sa povie švajčiarsky nožík, hneď všetci vieme, čo si máme pod tým predstaviť. Malý, spratný, praktický, okamžite rozpoznateľný. To isté sa nám stane, keď niekto pred nami vysloví spojenie švajčiarsky syr: bledý krajec s typickými obrovskými dierami. Ementál.

Vo Francúzsku sa považuje za klasiku, dokonca za etalón sedliackeho jedla, ktoré sa vyšvihlo najprv do mestských domácností, aby neskôr ohurovalo šľachtu. U nás nie je také časté, ako by mohlo byť. Kurča na horčici, čiže poulet à la moutarde.