Keď vojdeme do akejkoľvek lepšej francúzskej cukrárne, musí tam byť. Tróni medzi ďalšími francúzskymi sladkými skvostmi a čaká na to, že akurát dnes niekto dostane chuť na jeho exotickú, kávovo-čokoládovú chuť. Považuje sa za zlatý poklad francúzskeho cukrárskeho remesla – gâteau Opera.

Kto bol v Gruzínsku, možno to videl na vlastné oči. Krásna lúka či záhrada za domom, no niečo vyrušuje. Človek si všimne akési tmavé hlinené veká. Akoby bola zem posiata záhadnými zaplombovanými vstupmi do podsvetia. A nie sme ďaleko od pravdy – kvevri.

Gaštanové pyré – kto by ho nepoznal a neochutnal? Samozrejme, nie každému pripadá lahodné a okúzľujúce, mnohí nad ním ohŕňajú nosom. Pripadá im fádne a málo rafinované. Je však základom jedného z najstarších dezertov vysokej cukrárčiny, legendárneho zákusku Mont Blanc.

Podáva sa ako šťavnatá príloha, no nezriedka, najmä v extrémne horúce dni, si ju miestni doprajú ako osviežujúci hlavný chod. Niekto by povedal, že je to obyčajný teplý šalát, no určite to nerobte pred Sicílčanmi. Je to caponata!

Kto miluje fastfood a sleduje trendy, nemôže ho minúť. Nastupuje najliberálnejší trend rýchleho občerstvenia. Zabudnime na burgery, hranolčeky, hotdogy či párance. Prichádza lacné, univerzálne a zároveň dostatočne variabilné jedlo pre všetky stravovacie obmedzenia. Všade ho volajú kottu roti.

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.

Čo požadujú obce a mestá a aká je u nich situácia s kriminalitou? Môže za nárast kriminality Smerácka novela trestného zákona? Pomohol by návrat takzvaného horalkového paragrafu? Ak policajti nestíhajú, pomôžu žandári? Majú ísť zlodeji za dve či tri drobné krádeže už za mreže? A ako sa s tým ďalej budú vyrovnávať samosprávy, ak im štát navyše v rozpočte zoberie takmer 300 miliónov eur? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska a primátorom Partizánskeho Jozefom Božikom a s riaditeľom mimovládky Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

Stoja vedľa seba ako dvaja pešiaci. Jeden biely a druhý čierny. Vždy sú tam, nikdy neodídu. Strážia obrus a stolovanie, prizerajú sa našim jedlám. Občas po nich niekto siahne, aby si to svoje doladil. Korenie a soľ.

Nemôžeme ju minúť, ak nazrieme do akéhokoľvek talianskeho mäsiarstva. Vyníma sa v predných radoch, krásne zrolovaná, s jemnou a chrumkavou kôrkou. Možno je už aj narezaná, aby človek videl, ako bohato je korenená. Talianska starodávna delikatesa: porchetta.

Prinesú ho na podnose v malej, akurátnej nádobke. Každý, komu takto pristane pod nosom, sa jemne zachveje vzrušením. Nastáva totiž malý rituál. Pri podnose je dezertná lyžička, tá sa zodvihne a buchne sa ňou po tvrdej kôrke. Puk! Crème brûlée.