Francúzska cukrárina je hotová veda. Pri pohľade do niektorých príprav má človek pocit, že zablúdil skôr do laboratória než do svätyne gurmánskych slastí. A to názvoslovie! Kto sa má v tých pojmoch vyznať? A aký je medzi tými všetkými krémami rozdiel?

Prinesú ho na podnose v malej, akurátnej nádobke. Každý, komu takto pristane pod nosom, sa jemne zachveje vzrušením. Nastáva totiž malý rituál. Pri podnose je dezertná lyžička, tá sa zodvihne a buchne sa ňou po tvrdej kôrke. Puk! Crème brûlée.

Rozdelil našu spoločnosť viac ako nástup sociálnych sietí či celosvetového očarenia narcistickými klaunmi. Už len keď ho niekto spomenie, polovica tvárí zbledne, polovica sa zasníva. Nikdy nič medzi tým. Téma, pri ktorej je nutné sa okamžite vyhraniť: ryžový nákyp.

Keď vojdeme do akejkoľvek lepšej francúzskej cukrárne, musí tam byť. Tróni medzi ďalšími francúzskymi sladkými skvostmi a čaká na to, že akurát dnes niekto dostane chuť na jeho exotickú, kávovo-čokoládovú chuť. Považuje sa za zlatý poklad francúzskeho cukrárskeho remesla – gâteau Opera.

Máme pred sebou chrumkavý listový šalát, na ňom spôsobne nakrájané paradajky, prúžky cibuľky či kolieska uhorky alebo papriky. Všetko sa to vyvaľuje v ligotavom kúpeli, ktorý kompozícii dáva jemný zlatistý nádych. Na celom svete ho volajú po francúzsky – vinaigrette.

Najlepšie veci vznikajú pri spolupráci. Keď si za jeden stôl sadne talianska a francúzska kuchyňa alebo si aspoň začnú pri tom kuchynskom stole pomáhať, vznikne jednoducho báseň. Tá dnešná bude o lete a volá sa bagna cauda (čítame baňa kauda).

Pravidelne ju nachádzame v rôznych receptoch, podlieva sa ňou, nechávajú sa ňou nasiaknuť piškóty. V dvoch celosvetovo známych klasikách by dokonca nemala chýbať, inak je to hriech. To, čo pre Portugalsko znamená portské, pre Taliansko je marsala.

Skúsený a pravidelný kuchár ho drží v ruke pomerne často, dokonca tak často, že ho nevníma ako niečo výnimočné či niečo, čo by si zaslúžilo bližšiu pozornosť. A pritom sa okolo neho rozpútali tie najostrejšie kuchárske vojny. Lis na cesnak.

Spomína sa ako mimoriadna delikatesa už od rímskych čias a studeným misám či priamo mäsovým lahôdkam kraľuje dodnes. Okrem mimoriadnej chuti je to aj vďaka pútavej prezentácii. Na špeciálnom zariadení upevnená bravčová noha a pri nej dlhý ostrý nôž. Jamón ibérico.

Niet kaviarne, kde by ho nemali. Pretŕča sa v chladničke, naparuje sa a láka. Obyčajná torta s tenkým chrumkavým cestom a so žltkastou tvarohovou plnkou, ktorá má trošku prepečenú krustu. Niekedy je ozdobený ovocím či karamelom. Cheesecake.