Kroky koalície sú v rozpore s princípom partnerstva, ako aj legislatívou, ktorú sa SR zaviazala rešpektovať pri vstupe do EÚ.

Pred 20 rokmi sme prišli do Slovenskej televízie s programom .pod lampou a súčasne vznikol .týždeň. Okolo oboch vznikla vzácna komunita ľudí. Oslovili sme preto našich častých hostí a hovorili sme o role slobodných médií a dôležitosti celého tohto priestoru.

Dvadsať rokov je dosť v ľudskom živote, nieto ešte v živote médií. Keby sme sa preniesli späť v čase, asi by sme boli prekvapení, ako a čo sa vtedy komunikovalo. Pred dvadsiatimi rokmi však vznikla relácia .pod lampou, ktorá je dodnes niečim unikátna.

Vládna moc rozbehla sériu procesov, ktoré majú jeden spoločný menovateľ.

Slovenská národná strana chce sprísniť zákon o mimovládnych organizáciách, nadáciách a občianskych združeniach. Sprísnenie chce navrhnúť na už septembrovej schôdzi NR SR. „A v prípade, že budú občianske združenia alebo nadácie skryto využívané na politickú činnosť, navrhneme im najprísnejšie tresty v trestnom zákone,“ uvádza sa správe, ktorú SNS poskytla 17. augusta 2024 médiám.

Vládna koalícia, ktorá deklaruje, že vedie boj s politickými mimovládkami predkladá návrhy na zásadné zmeny financovania občianskeho sektora, prostredníctvom politickej mimovládky, vo vedení ktorej do začiatku leta 2024 figuroval prezident Peter Pellegrini a v ktorej dodnes sedí predseda strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, dvaja aktuálni štátni tajomníci, ako aj bývalý asistent vládneho poslanca, či bývalý poradca ministra financií.

Environmentálna výchova a vzdelávanie je jedna z tých oblastí, kde Slovensko dlhodobo zaostáva. Nehovorím o zaostávaní za vyspelým svetom, či za štátmi západnej Európy, ktoré vsadili na podporu vedomostnej ekonomiky, kvalitné školstvo a ešte pri tom kladú dôraz aj na ochranu životného prostredia. Hovorím dlhodobom a zásadnom zaostávaní napríklad za susednou Českou republikou.

Kolégium pamäti národa – skupina 125 osobností kultúrneho, spoločenského a občianskeho života - vyjadruje podporu a solidaritu umelkyni Ilone Németh a organizačnému výboru, ktorý stál za výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

Olympijské hry v Berlíne v roku 1936 boli ukážkovým príkladom toho, ako sa dá vrcholné športové podujatie zneužiť na propagáciu totality a nenávistnej ideológie. Zďaleka nešlo „len“ o hajlovanie či všadeprítomné symboly režimu – od megalomanských stavieb cez uniformy, vlajkoslávy až po hákové kríže.

Vládna koalícia, ktorá vyhlásila vojnu politickým a zo zahraničia financovaným mimovládkam, vyhadzuje z poradných orgánov vlády predstaviteľov nezávislých občianskych organizácií a na uvoľnené miesta dosadzuje – čuduj sa svete – práve predstaviteľov politických a zo zahraničia financovaných mimovládok.