Svetozár Hurban Vajanský písal svojho času o hornouhorských zemanoch ako o stelesnení úpadku, pasivity a prázdneho spomínania na časy zašlej slávy. Tadeáš Príleský je príkladom, že to nebola celkom pravda.

„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo,“ hovorí Zuzana Kronerová v úvodnej scéne inscenácie Pozsony Dance Club Divadla Pavla Országha Hviezdoslava.

Gejza Szalay vytvoril v roku 1950 obrazový portrét Ľudovít Štúr reční na Uhorskom sneme. Obraz nebol významný výtvarne, ale ikonograficky, nie menom autora, ale rečníka.