V časoch triumfov necnosti a nevkusu rastie pokušenie zahodiť cit pre krásne, vznešené, pravdivé a dobré. Podľahnúť však znamená prehru. Možnosť kultivovať naše vnímanie trvá. Vlastne je to povinnosť.
Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?
Ako postupne odchádzajú naši kamaráti z Občianskeho fóra, vyjavujú sa mi v pamäti o to väčšmi moji českí kamaráti – literárni vedci. Menovite Vladimír Macura a Daniela Hodrová.
V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.
Martin Šimečka spomína na dobu, keď vládli komunisti a na to, ako ich udávali susedia. Niektorí sa za to hanbili a niektorí nie. V tej dobe sa cítil, paradoxne, slobodnejší ako dnes. Prečo?
Ako vníma najväčšie výzvy súčasnej slovenskej cirkvi jedna z jej kľúčových osobností? Aké vzostupy a pády prežila katolícka cirkev po roku 1989? Ktoré problémy vidia vo vlastných radoch duchovní z iných cirkví? A v čom spočíva nádej do budúcnosti?
Martin M. Šimečka odsúdil v Denníku N slovenských konzervatívcov, ktorí v ankete na Postoj.sk uviedli, že by volili Donalda Trumpa. Ale na to netreba byť konzervatívec. Stačí si vypočuť liberálnych Čechov.
Stalo sa to, na čo sa čakalo desať rokov. Čas vraj dozrel. Týždenník Respekt, jeden z posledných týždenníkov, ktorý odolával časopiseckej podobe, je už klasický časopis
