Obdivovatelia Baracka Obamu triumfujú – Irán sa podvolil a sadá si za rokovací stôl. Diplomacia víťazí nad sankciami, nátlakom a rinčaním zbraní, ktoré boli typické pre Bushovu vládu. Aj ajatolláhovia triumfujú, ale z iných dôvodov.

Keď iránske úrady ohlásili drvivé víťazstvo úradujúceho prezidenta Ahmadínedžáda (63 percent hlasov) už v prvom kole, svetové médiá i politici to pomerne dlho akceptovali ako fakt. Síce nežiaduci, ale fakt. Iránski voliči okamžite vedeli, že ide o podvod. Búria sa.

Led Zeppelin, Genesis, Van Halen, Sex Pistols, The Police, Smashing Pumpkins, Rage Against The Machine, Spice Girls... Hoci sa to nezdá, tieto skupiny majú niečo spoločné – nedávno sa s

Národný spravodajský odhad či hodnotenie (NIE – National Intelligence Estimate) je oficiálny dokument, ktorý je súhrnom názorov šestnástich spravodajských agentúr Spojených štátov amerických na niektorú vážnu bezpečnostnú otázku.

Demokrati v Kongrese sa chytili najnovšieho NIE (National Intelligence Estimate), ktorý hovorí, že Irán sa prestal usilovať o nukleárne zbrane v roku 2003, s veľkou chuťou. Naznačujú, že nielenže Bushova vláda preceňovala hrozbu nukleárneho Iránu, ale že Biely dom, vo svojom úsilí dosiahnuť tvrdé sankcie kryté vojenskou silou, bol príliš skeptický k diplomacii.

Po tom, čo sa na stretnutí v Ramsteine nedohodlo poslanie nemeckých tankov Leopard na Ukrajinu, o ktoré Ukrajinci úpenlivo žiadajú, vzniká pár otázok. Na pohľad sa všetky týkajú Nemecka, ale to je len zdanie. V skutočnosti sa týkajú nás a nášho prežitia.

V čase, keď sa koná jeden z kľúčových samitov Aliancie v mimoriadne zložitej globálnej bezpečnostnej situácii, je užitočné vrátiť sa k tomu, ako Slovensko do NATO vstupovalo. Bola to zložitá cesta s mnohými zákrutami.

Slobodný svet čelí mnohým výzvam. Severoatlantická aliancia garantuje jeho bezpečnosť stoja pred dôležitými rozhodnutiami. Aká je budúcnosť demokratického Západu?