Už si sa poďakoval Bohu za tento neúspech?“ Tieto nečakané slová vyslovilo malé dievča. Presne si pamätám... bol 25. júl 1976. Sedel som na lavičke v kláštornej záhrade, v tieni kríkov, so svojím zápisníkom. „Čo robíš? Čo tam píšeš?“ opýtalo sa ma dievča, ktoré malo asi desať rokov. „Snažím sa skladať hudbu, ale veľmi sa mi nedarí,“ odpovedal som. A potom tie nečakané slová od nej: „Už si sa poďakoval Bohu za tento neúspech?“ — Arvo Pärt

„Kristov život je práve taký, aký musí byť, ak ide o život Boha a zároveň človeka. Je to symbol, spojenie heterogénnych pováh – asi také, ako keby sa spojili Jób a Jahve v jednej osobnosti. Jahveho zámer stať sa človekom, zámer, čo vyplynul zo zrážky s Jóbom, sa napĺňa v Kristovom živote a utrpení.“ C. G. Jung

„Boh je taký veľký, že sa môže stať malým. Boh je taký mocný, že sa môže stať zraniteľným a prísť k nám ako bezbranné dieťa, aby sme ho mohli milovať.“ Pápež Benedikt XVI.

Ak poznáme Boha bez toho, že sme poznali svoju biedu, dôjdeme k pýche. Ak poznáme svoju biedu bez toho, že sme poznali Boha, dôjdeme k zúfalstvu. Ak poznáme Ježiša Krista, zostávame v strede, lebo v ňom nachádzame aj Boha aj svoju biedu. Blaise Pascal.

„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Tam, kde je nenávisť, nech rozsievam lásku, tam, kde je krivda, odpustenie, tam, kde je pochybnosť, vieru, tam, kde je zúfalstvo, nádej, tam, kde je tma, svetlo, a tam, kde je smútok, radosť.“ Sv. František z Assisi

„Nikdy nepremeškaj pohľad na čokoľvek, čo je krásne. Krása je Božím rukopisom – sviatosťou na okraji cesty. Vítaj ju v každej čistej tvári, na každej čistej oblohe, v každom čistom kvietku a ďakuj za ne Bohu, ako za kalich požehnania.“ Ralph Waldo Emerson

„Nič nie je dokonalejšie, nič nie je väčšie ako pomoc v hľadaní milosrdenstva pre druhých. Lebo ten, kto sa usiluje o spásu druhých, nachádza pri tom aj svoju vlastnú.“ Augustín z Hippo

Viaceré osobnosti z radov evanjelikov a protestantov podpísali vyhlásenie za zrušenie amnestií. Ich stanovisko uverejňujeme v plnom znení.

Onedlho, 21. apríla, si budeme pripomínať Deň Zeme. Deň našej planéty, po ktorej chodíme a z plodov ktorej sa živíme. Asi jej nekúpime kytičku ani nepripijeme na jej zdravie. Hoci, to druhé by potrebovala. Teda, nie ten pohárik alkoholu, ale to zdravíčko. Pretože chorľavie... Nie, nechcem tu a teraz hovoriť o konkrétnych prejavoch zhoršeného stavu Zeme. Nie som klimatologička, ani lekárka a ani ekologička. To čo mám načítané si z dostupných zdrojov môže načítať ktokoľvek. A určite aj oveľa, oveľa viac. Nebudem hovoriť ani o tom čo cítim, keď otvorím večer okná na mojej izbe a chcem si vyvetrať. Chcem hovoriť o inom. O našom vzťahu k prostrediu kde žijeme. O hĺbke a podstate toho vzťahu. O tom ako súvisí s našim vzťahom k Bohu i s tým ako chápeme posolstvo Biblie.

​Byť veriaci neznamená navždy odhodiť bremeno pálčivých otázok. Niekedy to znamená vziať na seba kríž pochybností a aj s ním Ho verne nasledovať. Sila viery nie je “neotrasiteľnosti presvedčení,” ale v schopnosti uniesť aj pochybnosti, otvorené otázky, nejasnosti znášať ťažobu tajomstva - a pritom zachovať vernosť a nádej​.