Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Ako postupne odchádzajú naši kamaráti z Občianskeho fóra, vyjavujú sa mi v pamäti o to väčšmi moji českí kamaráti – literárni vedci. Menovite Vladimír Macura a Daniela Hodrová.

V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.

Vyše 100 slovenských osobností, medzi iným aj bývalá premiérka, traja bývalí ministri zahraničných vecí, viacero bývalých diplomatov, ako aj osobností zo sveta kultúry a občianskeho sektora, dnes vyjadrilo podporu občianskej spoločnosti v Gruzínsku, ktorá volá po dôkladnom vyšetrení volebných nezrovnalostí po sporných parlamentných voľbách, ktoré sa v krajine uskutočnili koncom októbra.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Tento text by mohol byť o vymenúvaní zločinov fašizmu, komunizmu, o hrôzach vojny i komunistickom terore. Mohol by byť svedectvom o šialenstve ľudí, ktorí stratili v živote orientáciu a strhol ich príval ideologického zla, následkom čoho páchali otrasné zločiny.

Časové okno posledných tridsiatich rokov bolo šťastné, pre Slovensko výnimočné obdobie – a november 1989 bol jeho hviezdnym časom. Dnes sa však uzatvára.

Slovenský fotograf Miloš Vančo zachytil pred päťdesiatimi rokmi atmosféru Majstrovstiev sveta 1970 v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách na svojich čiernobielych fotografiách.

Prinášame vám vyhlásenie slovenských osobností v plnom zneni.

Pamäťou roka 1968 ostalo ľudské nadšenie, ktoré sa spájalo s nádejou na socializmus s ľudskou tvárou. Rok 1968 bol atmosférickým prísľubom, a u ľudí tak vyvolával entuziastické očakávania.