Rozhodnutie Markízy posadiť proti sebe premiéra a vicepremiéra podčiarklo kľúčovú zvláštnosť povolebnej reality – naprieč koalíciou je otvorených príliš veľa vojnových línií.

Oznámenie Petra Pellegriniho o odchode zo Smeru sa asi nezaradí medzi pamätné dni slovenskej politiky, ale nesie značný potenciál zmeny politickej reality.

Nie impeachment Trumpa ani obchodná vojna s Čínou, ba ani koronavírus, ale policajná vražda je zrejme tá čierna labuť, ktorou mnohé analýzy ospravedlňovali absenciu prognózy na rok 2020.

Programové vyhlásenie vlády, ale aj plán na „zapnutie“ ekonomiky sú kritické miesta, cez ktoré sa musí koalícia preklčovať, ak chce rozbehnúť svoju dvojitú záchrannú misiu Slovenska.

Nákup spoločnosti CME – aj s Markízou – skupinou PPF môže byť mediálnou udalosťou desaťročia. Alebo si korunováciu českého oligarchu Kellnera na mediálneho cára strednej Európy budúcnosť ani nevšimne?

Tridsať rokov po páde československej totality dominuje všeobecný pocit, že všetko, či aspoň veľa z toho, v čo sme po 17. novembri 1989 verili, leží v rozvalinách. Naozaj?

Z poslednej batérie prieskumov pred moratóriom sa derie posolstvo, že nočná mora, teda zostava Smer-SNS-Híd, už píše svoju derniéru. Aj keď iste, puntičkári môžu namietať, že derniéra bola už na jeseň.  

Perspektíva, že v nedeľu ráno sa Slovensko zobudí do novej reality, naberá deň po dni zreteľnejšiu kontúru. „Undergroundový“ prieskum Focusu a AKO je zatiaľ najsilnejšia z indícií o konci Smeru a jeho kumpánov.

Akákoľvek vláda vzíde z volieb, nad rámec domácich úloh ju neminie vážny strategický problém. Veta v kampani o ňom síce nepadla, je však väčší, než napovedá heslo „európsky rozpočet“.

Podľa komentátora Petra Schutza je Matovič v podstate slušný človek a aj preto, že vo vláde bude sedieť toxický Kollár, je treba, aby mu kryli chrbát strana Za ľudí a SaS. Kiska v konečnom dôsledku môže presadiť do koaličnej zmluvy dobré poistky. Najväčším rizikom bude poslanecký klub OĽaNO.