Milana Dobeša uznával svet, doma ho poznali veľmi málo

.post Bellum .marian Jaslovský .kultúra 28.10.2025

Minulý týždeň zomrel Milan Dobeš, výtvarník, ktorý sa preslávil hlavne kinetickými objektmi s použitím optických materiálov. Patrí k priekopníkom optického a kinetického umenia a bol jedným z mála slovenských výtvarníkov, ktorých diela sa realizovali vo verejnom priestore mimo Európy.

Kľúčové firmy a inštitúcie k 17. novembru

.redakcia .slovensko 21.10.2025

Mnohé firmy a inštitúcie si stále vážia symbol 17. novembra, ktorý reprezentuje vôľu ľudí žiť v slobodnom a demokratickom svete, a rozhodli sa dať svojim zamestnancom možnosť osláviť tento sviatok voľným dňom. Keďže tieto hodnoty zdieľame, radi dávame takýmto firmám priestor na vyjadrenie.

Kto bol Marek Čulen a kde je naša historická pamäť?

.marína Gálisová .názory 16.10.2025

Marek Čulen už v Bratislave nebude mať sochu. Jediné, čo ma na tej správe prekvapilo, je to, že ju tam doteraz mal.

Topoľčiansky pogrom na Židov: V každej zlej dobe práve lúza vyjde na povrch

.adriana Demjanovičová .spoločnosť 26.09.2025

Aj po 2. svetovej vojne sa na Slovensku konali násilnosti voči Židom. Pred 80 rokmi, 24. septembra 1945, krátko po skončení druhej svetovej vojny, sa odohral antisemitský útok, ktorý si dejiny zapamätajú ako Topoľčiansky pogrom. Tento incident patrí medzi najznámejšie a najvážnejšie prejavy antisemitizmu na Slovensku po vojne.

Anketa: Čo je červená čiara pre odchod zo Slovenska

.zuzana Pruszkayová .marek Bartonek .marian Jaslovský .spoločnosť .téma 18.07.2025

Často sa rozprávame o dôvodoch, prečo mladí Slováci odchádzajú do zahraničia. Obrátili sme sa preto na niekoľko osobností s otázkou, kedy by pre nich Slovensko dosiahlo bod, v ktorom by odchod bol ich jedinou možnosťou. Existuje jednoznačná udalosť či hranica, ktorá by vyvolala okamžitú reakciu, alebo je to len otázka náhodných káuz a trpezlivosti? Môže s nimi Slovensko rátať, nech sa stane čokoľvek?

Téma .týždňa: Odísť zo Slovenska?

.týždeň .témy 18.07.2025

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Knižnica Matúša Maťátka

.marian Jaslovský .kultúra .kultúra 23.05.2025

Danubiana pri Čunove je čarokrásny priestor a prestížna galéria. Ak chcete kvalitu, ktorá je navyše atraktívna, nájdete ju tu. A až do polovice júna predĺžili výstavu knižných ilustrácií Matúša Maťátka.

Ako Antonín Panenka odmietol emigrovať do Rakúska. Nehral tam s nikým guličky

.hlídací Pes .post Bellum .spoločnosť 04.05.2025

Fotbalista Antonín Panenka ozdobil svůj životní příběh zlatou penaltou na vítězném finále mistrovství Evropy, 20. června uplyne od bělehradského zápasu 49 let.

Želmíra Mikulášová o otcovi, evanjelickom kňazovi, ktorý nestratil charakter napriek komunistickým perzekúciám

.post Bellum .michal Roľko .spoločnosť 30.04.2020

Želmíra Mikulášová sa narodila ako Želmíra Agnetová 12. augusta 1953 v Rožňave. Detské roky prežila v Ochtinej, kde jej otec Ján Agnet pôsobil ako evanjelický farár. Mama Anna (rod. Ťahúňová) pochádzajúca z Bodorovej sa v tom čase starala o Želmíru a mladšieho brata Daniela.

Adriana Seboková: Ako Židovka sa musela ukrývať, zachránila ju znalosť nemčiny

.post Bellum .maja Nikelová .spoločnosť 27.05.2020

Adriana Seboková, rodená Mendová, ktorej doma hovorili Ada, sa narodila 1. 12. 1927 v Banskej Bystrici. Pochádza zo židovskej rodiny, no už pred vojnou ju dali pokrstiť, tušiac blížiace sa nebezpečenstvo a to dokonca dvakrát. Najskôr ju dala pokrstiť stará mama a neskôr priateľ jej otca.