Môžeme sa pri dnešných globálnych skúškach doliehajúcich na slobodné zastupiteľské zriadenia ešte poučiť z minulosti? Môžeme na základe jej poznania ešte dnes, pri všetkých prevratných zmenách, vyvodiť nejaké zmysluplné, praktické postupy? Pozrime sa na to.

Keď som sa tu naposledy venoval otázke budovania spoločnej obrany západných demokracií (ešte k nim doposiaľ patríme aspoň de iure), reč bola aj o ich súčasnej kríze, ktorá je z nemalej časti krízou kultúry a vzdelania.

Nadväzujeme na tému, ktorej sme sa venovali v minulej časti. Reč bola o spochybňovaní zmyslu politiky vôbec aj o pokusoch nahradiť ju niečím iným, lepším, alebo aj vedeckejším. Je načase povedať pár ďalších téz o nenahraditeľnosti politiky alebo tiež o nevyhnutnosti robiť politiku.

Peter Zajac vyslovil v podcaste na našej stránke niekoľko dôležitých poznámok, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia. O šírení konšpiračnej mentality v našej spoločnosti, jej mocenských súvislostiach a možných ďalších následkoch. To ma láka k doplňujúcej poznámke. A pripomenutiu istého príbehu.

Znova dnes častejšie než obvykle konštatujeme, že „veci nefungujú“, a myslíme tým politický systém. Politika je všadeprítomná a pritom odpudzujúca ako nikdy predtým. Čím je však situácia horšia, tým silnejšie sú pohnútky odmietnuť nielen zlú politiku, ale politiku vôbec, a urobiť tak náš údel ešte horším.

Na Organizáciu Severoatlantickej zmluvy, teda NATO, môžeme nazerať cez právne formulácie zmluvných vzťahov, súčty kapacít a materiálnych zdrojov, technologické parametre či súhrnný objem palebnej sily. Možno hovoriť aj o jej politických základoch a cieľoch. To všetko má však ďalšie a hlbšie predpoklady a súvislosti.

Čo je umelá inteligencia? Prečo o nej hovoríme práve dnes a viac než doposiaľ? Ako mení vzorce nášho správania a tiež bezpečnostnú mapu sveta? Máme sa báť umelej inteligencie alebo našej ľudskej povahy? Hovoríme s Michalom Valkom, vedcom v oblasti umelej inteligencie.

Po Haagskom samite NATO sa politicky trochu vyčasilo. Nesmieme sa domnievať, že problémy skončili. Nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Máme však naznačený smer postupu, akým dnešnej, akiste veľmi nemilej situácii možno čeliť. Pravda, ak sa v ňom bude pokračovať.

Diskusie a kontroverzie okolo islamského radikalizmu sa aj v našej spoločnosti vynárajú v akýchsi vlnách, spravidla v súvislosti s nejakou akútnou krízou. Vlny sa dvíhajú a opadajú, aby sa následne vynorili znova v nejakej zdanlivo novej súvislosti.

Tak som si zase zavaril. Sľúbil som, že napíšem (vo voľnej nadväznosti na tému čísla) niečo o dedičstve normalizačnej mentality. Nie natoľko v kontexte kultúry či popkultúry, skôr v súvislostiach morálnych a politických, hoci tie sa od kultúry nedajú úplne oddeliť, ba majú s ňou zaujímavé spojitosti. Narazil som však na problém.