Znova dnes častejšie než obvykle konštatujeme, že „veci nefungujú“, a myslíme tým politický systém. Politika je všadeprítomná a pritom odpudzujúca ako nikdy predtým. Čím je však situácia horšia, tým silnejšie sú pohnútky odmietnuť nielen zlú politiku, ale politiku vôbec, a urobiť tak náš údel ešte horším.

V „zázračnom“ roku 1989 to vyzeralo ako krok do lepšej budúcnosti aj ako návrat k osvedčenému. Jedno aj druhé; vlastne sme to ani príliš nerozoznávali. No nech už sme to všetko chápali akokoľvek, smer sa zdal byť jasný. Zdalo sa, že o ňom panuje konsenzus, aspoň pokiaľ išlo o základné princípy.

Po Haagskom samite NATO sa politicky trochu vyčasilo. Nesmieme sa domnievať, že problémy skončili. Nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Máme však naznačený smer postupu, akým dnešnej, akiste veľmi nemilej situácii možno čeliť. Pravda, ak sa v ňom bude pokračovať.

Diskusie a kontroverzie okolo islamského radikalizmu sa aj v našej spoločnosti vynárajú v akýchsi vlnách, spravidla v súvislosti s nejakou akútnou krízou. Vlny sa dvíhajú a opadajú, aby sa následne vynorili znova v nejakej zdanlivo novej súvislosti.

Biologicky vzaté, človek dnešného typu je tu dlhšie než stotisíc rokov. Istým ohrozeniam sme museli čeliť vždy. Dnes však pochádzajú viac než kedykoľvek predtým od nás samých. Najväčším nepriateľom človeka sa stal človek sám.

Moderný človek o sebe rád uvažuje ako o vládcovi prírody a vrchole evolúcie. Deje sa však čosi divné: spolu s pýchou na vlastný úspech prichádza aj nová úzkosť, pesimizmus, radikálne pochybnosti človeka o sebe samom.

Keď som tu naposledy písal o „kríze Západu“, zmienil som sa v závere svojej neukončenej úvahy o potrebe anamnézy, rozpomenutia sa na počiatky a základy, z ktorých naša moderná civilizácia vyrástla, hoci sa im – aspoň čiastočne – odcudzila. Sľúbil som, že sa k téme vrátim.

V čom sa naša bezpečnostná situácia zmenila od minulého roku? Má Atlantická aliancia perspektívu? Bude konflikt na blízkom východe eskalovať? Aké scenáre možno očakávať vo vzťahoch medzi ČĽR a Taiwanom? Hovoríme s diplomatom Kurtom Volkerom, bývalým veľvyslancom USA v NATO a zvláštnym zástupcom pre Ukrajinu.

Ako mení AI bezpečnostnú mapu sveta? Mení nás samých? Aké výzvy môže predstavovať pre politiku, etiku, ľudskú identitu? Dokážeme kontrolovať dielo vlastnej invencie, alebo je to skôr problém našej sebakontroly? Hovoríme s Michalom Valkom, vedcom v oblasti umelej inteligencie.

Majstrovská akcia útoku ukrajinských dronov na strategické letecké základne hlboko v ruskom zázemí (čo v kontexte rozmerov Ruska znamená naozaj veľmi hlboko), má nielen psychologický, ale aj jasne vojenský význam. Kremeľ sa samozrejme vyhráža krvavou odvetou. Aká je škála jeho skutočných možností?