Bože, koľko ráz som len čítal kanonické dielo Starého Majstra a predsa som z neho pochopil iba zlomok. Včera, keď som po rannej káve a cigarete čítal už entý raz osemnástu kapitolu jedinej knihy, ktorá po ňom ostala, zrazu mi to došlo.

Secesnému hotelu Gellért s

Médiá si všimli, že najnovším exponátom Múzea gýča v Kremnici sa popri jeleňoch, trpaslíkoch, Mojsejovcoch a kávy s Mečiarovou podobizňou stala časť diskografie speváka Roba Kazíka, v súčasnosti viceprimátora Banskej Bystrice a mestského poslanca za SNS.

Do Zvolena ma vezie kamarátka autom. Pred stanicou stojí zeleno-biely bilbord s tvárou fašistu, ktorý sa cíti neprávom vyhodený z parlamentu, a odkazuje na slobodu prejavu. Na stanici si dáme kávu. Kamarátka sa pýta, čo je OF a ukazuje na odznak Občianskeho Fóra, ktorý mám pripnutý na klope kabáta.

Pri vlastnom podnikaní sa ráta každá minúta a na jedlo akosi nie je čas. Cez deň rýchlo ranná káva, bageta na pumpe, sem-tam niečo sladké pod zub a až doma sýta večera.

Sociálne siete – zdieľame na nich svoje každodenné životy. Od rannej kávy cez rodinné oslavy až po statusy o filmoch, knihách, hudbe či spoločenskom dianí. Čoraz viac ľudí to berie ako prirodzenosť, žijeme vo virtuálnom svete. Neraz sa k ľuďom ani nedá byť bližšie, dostalo sa to aj do politiky.

Spojenec pána Kollára a vzor pána Danka zažil politickú popravu. Alebo skôr samovraždu. Sľubovať Rusom zákazky výmenou za podporu vo voľbách je naozaj silná káva.

Milovníci chutnej kávy a ľudia, ktorí dbajú o životné prostredie by mali zbystriť pozornosť.

Niekde sa na ráno croissant zapíja kávou, inde hlcú čudné biele fazuľky s klobáskou, slaninou a vajíčkami alebo je na tanieri krajec chleba s maslom a marmeládou. V Japonsku vyberú niečo hnedé, príšerne lepkavé, a hodia to na ryžu. Volajú to natto.

Kráčame po poľnej ceste, práši sa nám od topánok, sme šťastní, lebo je leto a sme blízko miesta, kde sme prežili najkrajšie detské letá. Našu cestu sledujú modré hlávky čakaniek. Práve tieto kvety majú s naším detstvom ešte niečo spoločné – meltu.