Bože, koľko ráz som len čítal kanonické dielo Starého Majstra a predsa som z neho pochopil iba zlomok. Včera, keď som po rannej káve a cigarete čítal už entý raz osemnástu kapitolu jedinej knihy, ktorá po ňom ostala, zrazu mi to došlo.

Na závislosti je najkrajšie, keď je ukojená. Keď danú látku/objekt/situáciu nemáte, trpíte, mozog vám zamŕza na jednej-jedinej myšlienke, ktorou je len čistá túžba, a potom príde ukojenie. Cigareta po dlhom lete. Čokoláda pri akútne nízkej hladine cukru. Káva, pivo, heroín… to je jedno.

Pri vlastnom podnikaní sa ráta každá minúta a na jedlo akosi nie je čas. Cez deň rýchlo ranná káva, bageta na pumpe, sem-tam niečo sladké pod zub a až doma sýta večera.

Do Zvolena ma vezie kamarátka autom. Pred stanicou stojí zeleno-biely bilbord s tvárou fašistu, ktorý sa cíti neprávom vyhodený z parlamentu, a odkazuje na slobodu prejavu. Na stanici si dáme kávu. Kamarátka sa pýta, čo je OF a ukazuje na odznak Občianskeho Fóra, ktorý mám pripnutý na klope kabáta.

Donedávna sa európski pivári dívali na americké pivá dosť zvysoka. Tak ako sa na americkú kávu dívali milovníci talianskeho espressa. S kávou sa vraj veľké zmeny neudiali. S pivom áno.

Kráčame po poľnej ceste, práši sa nám od topánok, sme šťastní, lebo je leto a sme blízko miesta, kde sme prežili najkrajšie detské letá. Našu cestu sledujú modré hlávky čakaniek. Práve tieto kvety majú s naším detstvom ešte niečo spoločné – meltu.

Sociálne siete – zdieľame na nich svoje každodenné životy. Od rannej kávy cez rodinné oslavy až po statusy o filmoch, knihách, hudbe či spoločenskom dianí. Čoraz viac ľudí to berie ako prirodzenosť, žijeme vo virtuálnom svete. Neraz sa k ľuďom ani nedá byť bližšie, dostalo sa to aj do politiky.

Spojenec pána Kollára a vzor pána Danka zažil politickú popravu. Alebo skôr samovraždu. Sľubovať Rusom zákazky výmenou za podporu vo voľbách je naozaj silná káva.

Milovníci chutnej kávy a ľudia, ktorí dbajú o životné prostredie by mali zbystriť pozornosť.

Niekde sa na ráno croissant zapíja kávou, inde hlcú čudné biele fazuľky s klobáskou, slaninou a vajíčkami alebo je na tanieri krajec chleba s maslom a marmeládou. V Japonsku vyberú niečo hnedé, príšerne lepkavé, a hodia to na ryžu. Volajú to natto.