Pri vlastnom podnikaní sa ráta každá minúta a na jedlo akosi nie je čas. Cez deň rýchlo ranná káva, bageta na pumpe, sem-tam niečo sladké pod zub a až doma sýta večera.

Sociálne siete – zdieľame na nich svoje každodenné životy. Od rannej kávy cez rodinné oslavy až po statusy o filmoch, knihách, hudbe či spoločenskom dianí. Čoraz viac ľudí to berie ako prirodzenosť, žijeme vo virtuálnom svete. Neraz sa k ľuďom ani nedá byť bližšie, dostalo sa to aj do politiky.

Spojenec pána Kollára a vzor pána Danka zažil politickú popravu. Alebo skôr samovraždu. Sľubovať Rusom zákazky výmenou za podporu vo voľbách je naozaj silná káva.

Milovníci chutnej kávy a ľudia, ktorí dbajú o životné prostredie by mali zbystriť pozornosť.

Niekde sa na ráno croissant zapíja kávou, inde hlcú čudné biele fazuľky s klobáskou, slaninou a vajíčkami alebo je na tanieri krajec chleba s maslom a marmeládou. V Japonsku vyberú niečo hnedé, príšerne lepkavé, a hodia to na ryžu. Volajú to natto.

Kráčame po poľnej ceste, práši sa nám od topánok, sme šťastní, lebo je leto a sme blízko miesta, kde sme prežili najkrajšie detské letá. Našu cestu sledujú modré hlávky čakaniek. Práve tieto kvety majú s naším detstvom ešte niečo spoločné – meltu.

Káva. Čierna, horúca, lahodná, stimulujúca, voňavá. Náš milovaný nápoj, ktorý mnohí požívame s radosťou pri rôznych spoločenských a priateľských posedeniach.

S Andrejom Dankom som sa prvýkrát v živote stretol pred rokmi na benzínovej pumpe kúsok za Nitrou. Oslovil ma, či si nedáme kávu.

Riaditeľ Činohry SND Michal Vajdička a dramaturg Daniela Majling v Projekte 1918 vytvorili na motívy próz Josepha Rotha takmer divadelný román so všetkým, čo k tomu patrí. Rozbieha sa pomaly, no ponúka šťavnaté osudy, občas je príliš uvravený, ale plný trefných myšlienok.

Objednávam dve kávy v Donkin Donuts na ceste do Scrantonu. „Budete platiť...“ mladý muž v šiltovke za pultom sa zasekne v polovici vety: „Radšej si to prečítajte sami. Ja som kresťan a som poverčivý.“ V peňaženke nazbieram 6 dolárov a 66 centov.