Zažít Martinů je názov festivalu v českej Poličke, malebného mesta v českej Vysočine. Podujatie, venované miestnemu rodákovi, skladateľovi Bohuslavovi Martinů, tam už tretí rok organizuje Mestské múzeum a galéria. Navštívil som ho spolu s priateľmi z festivalu Konvergencie.

Pred dvanástimi rokmi spoluzakladal Aspen Institute Central Europe, od začiatku tohto mesiaca ho vedie. Cieľom inštitútu je presadzovať hodnoty, ktorým dnešná slovenská vláda príliš neholduje. Politológ a novinár, spolupracovník .týždňa Tomáš Klvaňa.

Ak chápeme kultúru v širokom význame ako súbor prvkov, prostredníctvom ktorých jednotlivci medzi sebou komunikujú v určitom sociálnom kontexte (Geertz), a hodnôt, postojov, presvedčení a vier, orientácií a základných predpokladov, ktoré utvárajú ľudí istej spoločnosti (Harrison/Huntington), architektúra je jej najviditeľnejším prejavom. Historicky utvára prostredie metropolitných a vidieckych miest, obcí, humánnej a prírodnej krajiny.

S Billom Kristolom sme sa v auguste videli osobne – na konferencii Liberalizmus pre 21. storočie, kde viedol diskusný panel o slobode pohybu a výzvach imigrácie. Odvtedy sa svet opäť posunul: z Trumpa je vonku mierotvorca a doma takmer tvorca občianskej vojny. Ako vidí Bill túto situáciu?

V .klube pod lampou som sa stretla s Tobiášom Frýdlom, ktorý je synom farára Cirkvi československej husitskej. Tobiáš vytvoril projekt Víra v barvách duhy, najskôr v Česku a teraz s ním prešiel na Slovensko, kde má premiéru 12. októbra, na tretie výročie streľby pred Teplárňou.

Zdá sa, že otáznik je zbytočný. Áno, Slovensko opúšťa svojich spojencov celkom jednoznačne. Demokratický Západ je pre mentalitu Fica a jeho vlády nepriateľské a nebezpečné územie. Mečiar povedal: „Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ.“ Nás už na Západe chceli, ale to je zrejme minulosť a Slovensko začalo nasávať vákuum Východu.

Niekedy sa zdá, že svet je čoraz temnejší: vojny, víťazstvá autoritárov, ale aj správanie ľudí na sociálnych sieťach, kde vidieť nárast radikalizácie, zlosti. Prečo to všetko? Sme ako ľudia skrátka zlí? A môžeme byť iní? Odpovedá odborník, psychiater Péter Hunčík.

Prieskumy nasvedčujú tomu, že dnešná opozícia získa v budúcich voľbách väčšinu. Aj keď je veľmi skoro hovoriť o víťazstve, predpokladajme, že zostaví vládu. Už teraz vieme, že jej nebude čo závidieť. Čo ju čaká?

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?