„Mne však, ktorý cítim, že jesť márne hľadať znalosť iných vecí, ak nepozná človek sám seba, páči sa mi nado všetko ostatné pozorovať len na človeku, ako znamenitá a ako úžasná je staviteľská a tvorčia činnosť najmúdrejšieho Boha, ktorý nezostrojil na tele nič planého, nič prebytočného, nič, čo by nebolo v najlepšom slede a poriadku.“

„Ľud uhorský uvalil na nás ťarchu panovania. Uvedomujúc si svoju slabosť, trvali sme na tom, aby vláda inému oddaná bola. Konečne však privolili sme k tomu, lebo našou najhlavnejšou úlohou vždy bolo ochraňovať veci verejné a vieru kresťanskú voči Turkom.“

„V takom veľkom zhromaždení totiž jediný kráľ Matej ovládal slovenský jazyk a slovenský jazyk sa v podstate málo odlišuje od poľského, je však značne odlišný vo výslovnosti.“

Reginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiut ego non contradico. Táto latinská veta v preklade znamená: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám bude dobre ak všetci súhlasia ja nie som proti.“

Kedysi dávno, keď maďarské kmene bývali ďaleko na východe, mala princezná Emese sen. V sne sa jej do spálne zniesol ohromný dravý vták Turul a zmocnil sa jej. O deväť mesiacov neskôr sa jej narodil syn, ktorému dala meno Álmos. Jedného dňa Álmos videl na oblohe svojho otca Turula, letiaceho na západ. Nasledoval svojho otca a ľud nasledoval Álmosa. Až došli na úpätie Karpát, za ktorými sa rozkladala nová vlasť Maďarov.

„Ak porovnáme všetky jeho cnosti a námahy (…) nezahanbíme sa. Lebo jedným bol rovný, od druhých bol málo menší, ale od iných zase väčší. Výrečných prevyšoval horlivosťou a činných výrečnosťou.“

„... my Sloveni prostý ľud (sme) a nemáme, kto by nás vyučil v pravde a zmysel (Písma) vyložil. Tak teda, vladyka, pošli takého muža, ktorý nám vypovie všetku pravdu...“

„Vynikajúci a o svoj národ najviac sa zaslúživší slovanský panovník v celom 9. storočí!“ Takto doslovne hodnotí Rastislava vo svojom diele Slovanské starožitnosti slovensko-český slavista P. J. Šafárik.

Na začiatku 9. storočia bola v západnej Európe rozhodujúcou silou Franská ríša. Bola už dostatočne silná na to, aby kontrolovala a ovplyvňovala situáciu nielen vo svojom vnútri, ale aj tesne za hranicami. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil aj prvý slovanský vladár na slovanskom území – Pribina.

Ak chceme pátrať po prvom vládcovi na území dnešného Slovenska, musíme sa vrátiť v histórii o viac ako 800 rokov späť pred veľkomoravskými kniežatami. Titul prvého vládcu vládnuceho nad časťou slovenského územia patrí totiž kvádskemu náčelníkovi menom Vannius.