Dnes 2. augusta si pripomíname holokaust Rómov, ktorý je nám Slovákom stále trochu neznámy. Až v roku 2005 sa začalo viac hovoriť o tom, že aj na našom území boli vyvražďované stovky spoluobčanov z rasových dôvodov. Doteraz presne nevieme, koľko Rómov bolo u nás v pracovných táboroch vyhladených, kvalifikované odhady hovoria o čísle 1000 až 1200. Etnografka a štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR Zuzana Kumanová hovorí aj o spoluzodpovednosti Slovákov.

Za necelé dva týždne prebehne na Slovensku historicky prvé samosčítanie obyvateľstva, ktorého súčasťou bude možnosť vybrať si svoju národnosť. Po dohode s odborníkmi vrátane zástupcov menšín sme mali mať možnosť výberu dvoch národností. Napriek tomu len niekoľko dní pred celonárodným sčítaním navrhol predseda Štatistického úradu spoločne s poslancom OĽaNO Jurajom Gyimesim obmedziť výber dvoch národností na jednu. Paradoxne za tým môže byť hra s „maďarskou“ národnostnou kartou novovznikajúcich maďarských strán. O rizikách tohto návrhu sa rozprávame so štátnou tajomníčkou Ministerstva kultúry Zuzanou Kumanovou.

V predvečer 75. výročia vyvražďovania Rómov nacistickým Nemeckom a jeho spojencami si pripomíname nie až tak známy rómsky holokaust v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

V Bratislave sa koná 11. ročník Menšinového kultúrneho leta. Organizátorka podujatia Zuzana Kumanová hovorí o príležitosti ochutnať kúsok rómskej, židovskej, poľskej a rôznej inej kultúry na vlastnej koži.

Pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa Rómov hovorí bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry, etnografka a historička Zuzana Kumanová o celospoločenskom význame dnešného dňa, používaní slova cigáň, efektívnych formách pomoci marginalizovaným komunitám Rómov, diskriminácii a rasizme, ktorého sme na Slovensku svedkami.

Cyklus diskusií „S menšinami o menšinách“ moderovaný etnografkou Zuzanou Kumanovou a sociálnym pracovníkom Michalom Oláhom o rozličných pohľadoch a očakávaniach príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku o možnosti uchovávania a rozvoja menšinovej kultúry, identity a jazyka. Ako je menšinová identita vnímaná majoritnou spoločnosťou, čo nás spája a čo obohacuje? Je Slovensko multikultúrna krajina akceptujúca inakosť?

Bulhari na sa na naše územie začali sťahovať už v 18. storočí. Usádzali sa najmä v okolí miest a špecializovali sa na pestovanie ovocia a zeleniny. Prvý kultúrny zväz Bulharov vznikol už v roku 1902. Od roku 1948 v Bratislave pôsobila Bulharská škola, ktorá sa koncom minulého storočia pretransformovala do Bulharskej školy a gymnázia Christa Boteva.

V treťom diele zo série .s menšinami o menšinách budú diskutovať Zuzana Kumanová s Michalom Oláhom, tentokrát so zástupcami vietnamskej národnostnej menšiny.

Téma nedobrovoľných sterilizácii chudobných žien rezonuje Slovenskom minimálne dvadsaťpäť rokov. Spoločná história s Českou republikou nás spája aj v tejto téme, pričom tam sa ženy poškodené sterilizáciou v rozpore s právom od roku 2021 môžu uchádzať o odškodnenie. Na Slovensku to žiaľ nebude zatiaľ možné, lebo návrh zákona nebol ani dnes odhlasovaný, celá koalícia sa hlasovania zdržala.

Rómskym holokaustom nazývame pokus nacistického Nemecka a jeho spojencov o vyhladenie Rómov v Európe počas druhej svetovej vojny. Dnes je Pamätný deň rómskeho holokaustu, ktorý je príležitosťou pripomenúť si udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Brezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí. Počas vojny zahynulo približne 500-tisíc Rómov. Aký bol podiel Slovákov a vojnového prezidenta Jozefa Tisa na vyvražďovaní Rómov, prečo nevieme o tomto holokauste takmer nič a ako sa môžeme s týmto obdobím dejín vyrovnať?