Visia z nádherného, členitého stromu a šelestia vo vlahom prímorskom vánku. Nevyzerajú dvakrát vábne. Sú všakovako poskrúcané, tmavohnedé a tvrdé. Pripomínajú na strome zabudnuté rohy stredomorskej divej kozy či africkej gazely. Sú to však len obyčajné struky, ktorým domorodci hovoria karob.

Dnes sa o ňom málokedy píše či hovorí, a to aj napriek tomu, že stále stojí za mnohým pozoruhodným a dobrým, čo vyprodukovala na poli gastronómie či priamo kultúry naša civilizácia. Skromný motor zázračnej evolúcie ľudstva s obyčajným menom: jačmeň.

Ešte v deväťdesiatych rokoch sme ho v obchodoch iba sotva mohli nájsť tak, ako ho bežne vídame dnes – vystaveného na ľade. Skôr by sme naň natrafili ako na natlačeného v konzervách: lacnejšieho v podobe sivých rozvarených chuchvalcov, prémiového ako ružové kúsky. Tuniak.

Po vyčerpávajúcom pôste sa konečne môžu všetci, čo si odtŕhali od úst, vrhnúť na rafinované výdobytky civilizácie. Výber je nekonečný. Medzi mäsovými delikatesami je však len jedna kráľovná. Voláme ju klobása.

Čoraz častejšie ju vídať v ponuke našich obchodov. Patrí medzi zeleninu, ktorej sa najlepšie darí v chladných mesiacoch, a tak počas nich spestruje na vitamíny chudobnejšie misky po celej Ázii. Slovenské meno ešte nedostala, voláme ju teda po čínsky – bok choy.

Všetci si to pamätáme, dokonca sa tento úkaz dostal aj do ustáleného slovného spojenia. Skoro na každom zákusku či torte nesmela chýbať nápadná bodka. Malé červené mazľavé a presladené čudo: čerešnička na torte. Kedysi zázrak nad zázraky – kandizované ovocie.

Nájdeme ich pri všetkých tých sušených rezancoch všakovakého tvaru a pôvodu v obchodíkoch alebo kútikoch venovaných ázijským špecialitám. Hovejú si v priesvitnom vrecku: krásne, okrúhle a šuchotavé. Priehľadné, jemne ryhované kolieska so vzorkou tenisového výpletu, ktoré voláme ryžový papier.

Určite ho už každý videl. Ikonický a zábavný objekt od majstra škandálu minulého storočia – Salvadora Dalího. Je to telefón, aj nie je. Má starodávne, lesklé telo aparátov z tridsiatych rokov. Ibaže na vidlici neleží slúchadlo, ale homár.

Niektorí ho uprednostňujú dokonca aj pred kapustnicou. Stačí pred nimi čo len vysloviť jeho názov, hneď sú tu žiarivo lesklé zreničky, zarosená ústna dutina a rozšírené nozdry. Chystá sa ľúty boj so zmesou zemitých chutí, spúšťajúcich kdesi v mozgu čudné archaické obrazy. Boršč.

Ktorá pôvodná slovenská kniha a ktorá cudzojazyčná kniha preložená do slovenčiny alebo češtiny vás v tomto roku najviac zaujala? Pýtali sme sa osobností a zložili pre vás mozaiku toho najzaujímavejšieho, čo sa tento rok na našom knižnom trhu objavilo.