Končí sa plesová sezóna, tento týždeň pochováme basu. Treba sa poriadne nafutrovať, pretože prichádza štyridsaťdňový pôst strávený rozjímaním v chrámoch a posilňovniach. Na to najlepšie poslúži stáročiami overená fašiangová pochúťka, odporúčaná takým svetoznámym odborníkom na výživu, ako je sám Home

Malé bábovky nasúkané v pestrofarebných pohárikoch pripomínajúcich plisované sukne starých materí. Vyriešia všetky problémy s pohostením vrátane tých najstresujúcejších: detských osláv. Deti aj dospelí si pre ne idú nohy dolámať a dajú sa pripraviť neuveriteľne rýchlo. Mafiny.

Patria medzi najdrahšie orechy na svete, hoci to vlastne ani orechy nie sú. Človek už skúsil hádam všetko: kedysi sa však očividne zahral na veveričku a zo stromu zniesol na naše taniere semienko, ktoré nesmie chýbať v žiadnej stredomorskej kuchyni – píniový orech.

Visia z nádherného, členitého stromu a šelestia vo vlahom prímorskom vánku. Nevyzerajú dvakrát vábne. Sú všakovako poskrúcané, tmavohnedé a tvrdé. Pripomínajú na strome zabudnuté rohy stredomorskej divej kozy či africkej gazely. Sú to však len obyčajné struky, ktorým domorodci hovoria karob.

Dnes sa o ňom málokedy píše či hovorí, a to aj napriek tomu, že stále stojí za mnohým pozoruhodným a dobrým, čo vyprodukovala na poli gastronómie či priamo kultúry naša civilizácia. Skromný motor zázračnej evolúcie ľudstva s obyčajným menom: jačmeň.

Ešte v deväťdesiatych rokoch sme ho v obchodoch iba sotva mohli nájsť tak, ako ho bežne vídame dnes – vystaveného na ľade. Skôr by sme naň natrafili ako na natlačeného v konzervách: lacnejšieho v podobe sivých rozvarených chuchvalcov, prémiového ako ružové kúsky. Tuniak.

Po vyčerpávajúcom pôste sa konečne môžu všetci, čo si odtŕhali od úst, vrhnúť na rafinované výdobytky civilizácie. Výber je nekonečný. Medzi mäsovými delikatesami je však len jedna kráľovná. Voláme ju klobása.

Čoraz častejšie ju vídať v ponuke našich obchodov. Patrí medzi zeleninu, ktorej sa najlepšie darí v chladných mesiacoch, a tak počas nich spestruje na vitamíny chudobnejšie misky po celej Ázii. Slovenské meno ešte nedostala, voláme ju teda po čínsky – bok choy.

Všetci si to pamätáme, dokonca sa tento úkaz dostal aj do ustáleného slovného spojenia. Skoro na každom zákusku či torte nesmela chýbať nápadná bodka. Malé červené mazľavé a presladené čudo: čerešnička na torte. Kedysi zázrak nad zázraky – kandizované ovocie.

Nájdeme ich pri všetkých tých sušených rezancoch všakovakého tvaru a pôvodu v obchodíkoch alebo kútikoch venovaných ázijským špecialitám. Hovejú si v priesvitnom vrecku: krásne, okrúhle a šuchotavé. Priehľadné, jemne ryhované kolieska so vzorkou tenisového výpletu, ktoré voláme ryžový papier.