Skončili letné prázdniny a hoci v politike uhorková sezóna nebola ani počas nich, parlament nezasadal. Čaká nás to až budúci týždeň, tak sa pozrime, na čo sa máme (ne)tešiť.

Kultúrna obec vstúpila do kultúrneho štrajku. Čo to znamená a ako sa to ďalej môže vyvinúť?

Je polovica leta, beží olympiáda. Človek by povedal, že to bude politicky uhorkové obdobie a ľudia sa budú na internete hádať o športe. Naša vláda nás však každý deň vytrháva z uhorkovej sezóny – a rozhodne nie v pozitívnom zmysle slova.

Uplynulý týždeň bol predovšetkým v znamení protestov. Dovoľte mi v tejto súvislosti formulovať tri skromné malé rady.

Nemám dnes chuť písať o klamstvách Roberta Fica a spol. Už mi to lezie krkom a zdá sa mi, že tomu nie je dobré venovať všetku pozornosť. Zameriam sa na niečo aspoň trochu užitočné, spoločensky podstatné a právne – hoci i to s tými klamstvami a polopravdami súvisí. Na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa krádeží.

„Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem,“ povedala svojho času bývalá prezidentka. Čím ďalej, tým viac tento pocit zdieľam. A to aj v rámci slovenského právneho poriadku.

Občas mám pocit, že slovenská spoločnosť hromadne trpí poruchami pozornosti.

Kým poniektorí ešte stále riešili hymnu, extrémistu, antisemitu a rasistu, ktorému sa ešte chvíľu nemá takto hovoriť, aj to len v jednom médiu, a šašo s jeho cirkusom opäť predvádzali svoje cirkusové čísla, diali sa v parlamente dôležité veci. Skolabuje vláda?

Vitajte v dobe postfaktickej! V dobe, keď slovenský vysoký štátny úradník a politik spochybňuje už aj to, že Zem je guľatá.

Svoj komentár vždy píšem na poslednú možnú chvíľu – v stredu poobede. Niežeby nebolo dovtedy o čom, ale nikdy neviem, čo sa ešte zomelie a chcem ho mať čo najaktuálnejší. To, že bude tou najaktuálnejšou informáciou postrelenie predsedu vlády, som si nikdy nepomyslela.