Otázka o tom, ako správne „čítať“ ruské správanie, nie je na Západe nová. A predsa sa vždy takou zdá, keď Rusko zase sklame očakávania, výpočty či nádeje. Je to čudné, pretože to vyzerá, že história sa opakuje nielen v kontinuite istých vzorcov správania Ruska, ale aj v typických západných omyloch v ich vnímaní.

Medzi výstupmi, ktoré dnes ruské vedenie adresuje svetu, sa vyskytuje pozoruhodný lajtmotív. Rusko má vraj zvláštne svetodejinné poslanie, ba zdá sa, že toto poslanie dejiny prekračuje. A že toto presvedčenie má okrem ruskej vrchnosti aj nemalá časť jej subjektov.

Ako ľudia máme sklon sugerovať si, že nešťastie, ktoré sa na svet valí, sa netýka práve nás, vždy len tých iných, že niekto to možno odnesie, že svet možno ľahne popolom, ale práve my to všetko vždy voľajako prechytračíme.

Určite nechcem nikomu kaziť náladu. Je však v našom vlastnom záujme, aby jasot nad tým, že Rusko si na Ukrajine poriadne naberá do topánok, nezastrel ďalšie výzvy, ktorým budeme v nadchádzajúcej konfrontácii novej studenej vojny dlhodobo čeliť.

Dňa 7. novembra je už 104. výročie začiatku udalostí, ktoré komunistické režimy pomenovali „Veľká októbrová socialistická revolúcia“. Ak túto príležitosť využijeme na pripomenutie istých vecí, reč nebude o uzavretej a irelevantnej minulosti.

Nemusíme vypočítavať štatistiky návštevnosti jednotlivých akcií. Najhlasnejšie – a svojím spôsobom najzrozumiteľnejšie – sa totiž prejavili tí, ktorí túžia po ceste späť.

O problémoch globálnej ekológie počúvame viac než kedykoľvek doteraz. Planetárny ekosystém je vraj na pokraji kolapsu alebo po ňom. „Diskusie“ na túto tému však príliš často pripomínajú paralelné monológy hluchých. A nezdá sa, že by to prekážalo ďalšiemu ničeniu životného prostredia.

Každý niečo chceme. A každý sa niečoho desíme. Niekedy sa treba pýtať, na čo z toho si treba dať väčší pozor; čomu z toho sa treba viac vyhýbať, aby sa to nestalo skutočnosťou. Najmä v istých situáciách.

Sloboda a zastupiteľská demokracia sú v poslednej dekáde a pol globálne v stagnácii a na ústupe. Pandémia tento trend prehlbuje a zviditeľňuje.

KĽDR je jeden z najťažšie sankcionovaných štátov na zemeguli. No jej režim napriek tomu prežíva, zbrojí, testuje nové druhy balistických rakiet, vyslovuje vyhrážky, predvádza silu, využíva rozkoly a tlejúce konflikty medzi veľmocami aj vo vnútri nich.