Kedysi dávno, keď maďarské kmene bývali ďaleko na východe, mala princezná Emese sen. V sne sa jej do spálne zniesol ohromný dravý vták Turul a zmocnil sa jej. O deväť mesiacov neskôr sa jej narodil syn, ktorému dala meno Álmos. Jedného dňa Álmos videl na oblohe svojho otca Turula, letiaceho na západ. Nasledoval svojho otca a ľud nasledoval Álmosa. Až došli na úpätie Karpát, za ktorými sa rozkladala nová vlasť Maďarov.

Petíciu spustili poslankyne Martina Holečková, Mária Kolíková a Vladimíra Marcinková.

Prvá zmienka o Moravanoch, teda o slovanskom etniku obývajúcom územie na západ od hrebeňa Karpát, je z roku 822. Predpokladá sa, že už vtedy im vládol rod Mojmírovcov. Najznámejší z nich je prvý veľkomoravský vladár, Mojmír I.

„... my Sloveni prostý ľud (sme) a nemáme, kto by nás vyučil v pravde a zmysel (Písma) vyložil. Tak teda, vladyka, pošli takého muža, ktorý nám vypovie všetku pravdu...“

Na začiatku 9. storočia bola v západnej Európe rozhodujúcou silou Franská ríša. Bola už dostatočne silná na to, aby kontrolovala a ovplyvňovala situáciu nielen vo svojom vnútri, ale aj tesne za hranicami. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil aj prvý slovanský vladár na slovanskom území – Pribina.

„Vynikajúci a o svoj národ najviac sa zaslúživší slovanský panovník v celom 9. storočí!“ Takto doslovne hodnotí Rastislava vo svojom diele Slovanské starožitnosti slovensko-český slavista P. J. Šafárik.

Reginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiut ego non contradico. Táto latinská veta v preklade znamená: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám bude dobre ak všetci súhlasia ja nie som proti.“

„Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým v Krista veriacim, ktorí nazrú do tejto listiny, pozdrav v (mene) Spasiteľa.“