Patrí medzi jediných troch hudobníkov, ktorí predali viac ako 100 miliónov albumov so skupinou a na sólovej dráhe. Štyri z nich, ktoré zadefinovali tvár popu osemdesiatych rokov, mu k tomu výrazne dopomohli.

Toto leto si bol so mnou, Martin, aj keď o tom nevieš. Blížilo sa okrúhle výročie tvojho pobytu na svete, a tak som večery v Levoči trávil v príjemnej spoločnosti: čítal som si tvoje rozhovory s Jánom Štrasserom. Postupne predo mňa vystupovala pevná architektúra tvojho života.

Bolo to v lete začiatkom 80. rokov, túlali sme sa s mojou budúcou ženou Martou po slovenských horách s jedným cieľom – po ceste domov sa zastaviť u Bútorovcov na chalupe v Hodruši Hámroch. Už sme sa s Martinom a Zorkou poznali, ale Martin je odo mňa ešte stále o 13 rokov starší a mal som vtedy trochu ostych pred ľuďmi, ktorí už toho zažili oveľa viac ako ja.

Robiť štátne prevraty je tvrdý chlebík. Preto si treba občas aj oddýchnuť, načerpať nové sily a trochu si užiť tie Sorosove peniaze. Ponúka sa napríklad návšteva kina, kde hrajú film o brutálne nadanom židovsko-maďarskom architektovi.

Minule sme si predstavili drámu o židovskom architektovi, dnes nás čaká výlet po stopách holokaustu a budúci týždeň nám zaspieva Bob Dylan. Nielen antisemiti, neonacisti a extrémisti, ale aj taký Daniel Bombic to má teraz v kine ťažké.

Príroda – to je les. Tento pohľad je v slovenskej populácii hlboko zakorenený. Čo iné ako temný, machnatý prales tu bolo predtým, než sme rozorali pôdu, aby sme z nej dorábali chlieb? Veď aj náš minister životného prostredia predsa vie, že „Slovensko žiadne stepi nemá“. Už pred štvrťstoročím rozdúchal plodnú diskusiu na túto tému Holanďan Frans Vera.

Prezentovalo sa len 49 poslancov, na otvorenie schôdze je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslancov.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Politické strany v Belgicku sa dohodli na vytvorení širokej vládnej koalície v piatok po takmer osemmesačnom náročnom rokovaní po volebnom víťazstve N-VA.

Pred rokmi na mňa jeho statusy z prostredia krčmy, ktorú si s parťákom prenajali, aby revitalizovali lokálny alkoholický biotop, zapôsobili ako zjavenie. Veľmi som chcel, aby vyšli knižne, a želanie bolo vyslyšané. Útla knižka Milo Nemilo je mimoriadna. Nikoho nešetrí, ale má hlboké pochopenie pre prostredie nasiaknuté tisíckami cigariet, pív a borovičiek a hlavne postavy a postavičky, ktoré ho zaľudňujú. Janáč toto prostredie opisuje bez ilúzií, ale chápavo. V tom sa podobá skôr na Bohumila Hrabala ako na Charlesa Bukowského, ku ktorému ho zvyknú prirovnávať.