Koho chcú bohovia zničiť, toho najskôr pripravia o zdravý rozum. Tak znela moja reakcia na výsledok stretnutia Rady Európskej únie, ktoré sa konalo predminulý týždeň. Mnohí venovali pozornosť – pochopiteľne – rozhodnutiu britského premiéra Davida Camerona vetovať novú zmluvu. Ale správanie Veľkej Británie odviedlo pozornosť od zlyhania lídrov eurozóny vynájsť dôveryhodný liek na choroby menovej únie. Namiesto tohto lieku teraz navrhujú pritvrdzovanie prístupu k tým, čo sa odchýlia od fiškálnej disciplíny. Znie to celkom fajn. No nebude to fungovať.

Môže byť zase zle? Myslím veľmi zle – ako za veľkej hospodárskej krízy, ako počas druhej svetovej vojny? Môže dôjsť ku kataklizme, akú moja generácia považuje za niečo definitívne vykázané do dejepisných učebníc?

Finančná kríza zrodila niekoľko historických prirovnaní, v neposlednom rade k Veľkej hospodárskej kríze. Rád by som poukázal na iné obdobie, porovnateľné s krízou eurozóny – na tridsaťročnú vojnu, ktorá ničila Európu od roku 1618 do roku 1648.

Zdá sa, že politikou väčšiny slovenských strán sa stali slová štátneho tajomníka Vladimíra Tvarošku, ktorý povedal, že „pre Slovensko je úplne klúčové, aby sme sa držali Nemecka“. Pozvali sme preto piatich hostí a spýtali sa ich, aké dôležité je Nemecko pre Slovensko, či sa ho máme držať za každú cenu, respektíve ako vyzerá realistická alternatíva k orientácii na Berlín. Diskutujúci nehodnotia výsledky posledného summitu, ale akademicky položenú otázku.

Na napísanie vyčerpávajúceho post mortem k súčasnej kríze v eurozóne je priskoro a nie je jasné, či by bolo užitočné. Skôr než post mortem potrebuje debata o budúcnosti Eurozóny dávku pragmatizmu.

Výňatky z prejavu ministra financií Ivana Mikloša, v ktorom minulý utorok, pár hodín pred pádom vlády, žiadal poslancov o podporu reformy eurovalu.

Európska loď sa blíži k útesom a veliacich dôstojníkov postupne hádžu cez palubu. Tento týždeň sme svedkami rozlúčky premiérov Grécka aj Talianska. No hoci politici prichádzajú a odchádzajú, európski lídri trvajú na tom, že jedno-jediné zostáva večné: euro.

Príbeh európskej jednotnej meny má svoju veľkosť: sú za ním ideály, intrigy aj prízemné záujmy, no najmä vízia Európy, ktorá bude hýbať svetom. Táto vízia sa však práve rúca. Bolo euro od základu zlým projektom? Alebo sa len jeho tvorcovia dopustili zopár veľkých chýb?

Rozhovor s Daliborom Roháčom, slovenským ekonómom pôsobiacim v Londýne, ktorý píše o finančnej kríze pre najvýznamnejšie svetové denníky.