Emil, hovorí ti niečo termín „uhorková sezóna“? Používajú ho novinári a je to obdobie, keď sa nič nedeje, nijaké zaujímavosti, nijaké vzrušujúce udalosti, nulový pohyb. No a takéto obdobie my v starobinci prežívame prakticky furt.

Ahoj Emil, Pajdušáková včera pribehla do starobinca celá rozrušená. Behala po chodbách a búchala na dvere. Kričala: „Všetci do jedálne, bude koniec sveta!“ Nikto ju neberie vážne, ale o chvíľu sme boli v jedálni skoro všetci, okrem Bušniaka, ktorý predvčerom zomrel.

Emil, včera prišli za mnou Pajdušáková s Gálovou, vraj sú poverené odovzdávať a súčasne preberať formuláre pri príležitosti sčítania ľudu. Prišlo mi to smiešne, lebo voľakedy existoval ľud, teda robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia, a potom rôzni malomeštiacki vyvrheli a buržuji, tí sa do ľudu nepočítali a asi sa ani nezúčastňovali sčítania.

Emil, dnes som bol na dobrovoľnej lekárskej prehliadke. Vlastne je povinná, ale keby sa mi nechcelo, tak nemusím ísť a nič sa mi nestane. Robili mi EKG a iné bežné vyšetrenia. Aj röntgen. Po skončení prehliadky mi lekárka, veľmi sympatická pani v najlepších rokoch, povedala, že môj zdravotný stav je primeraný môjmu veku.

Emil, nerád ti to pripomínam, ale v päťdesiatom treťom si si odo mňa vypožičal druhý diel Winnetoua a dodnes si mi ho nevrátil. Celkom rád by som si v ňom zalistoval, aj keď mi Karl May išiel niekedy na nervy s tým jeho nadčlovekom Old Shatterhandom, ktorý je najušľachtilejší, najšikovnejší aj najmúdrejší z celého Divokého západu, hoci bol greenhorn, ale už pár hodín po príchode na Západ sa ukázalo že na neho nikto nemá.

Emil, teraz som čítal, že cirkvi treba vrátiť majetok, čo je v poriadku, lebo čo bolo raz ukradnuté, treba vrátiť späť pôvodnému majiteľovi. Aj keď komunisti brali všetko v mene pôvodného majiteľa – ľudu. Lenže ľud mal z toho prd. V tomto prípade sa to dokonca rýmuje.

Emilio, oslovujem ťa tak akosi po taliansky, alebo ako, niekde som to zachytil, už neviem presne, kde, ale keď sa žena volá Emília, tak muž by sa logicky mal volať Emilio, znie to vznešene a nadnárodne. Takže Emilio, čítal som nedávno, že robili rebríček. Robiť rebríčky je teraz veľká móda a vyzerá to dôveryhodne, lebo sa to nedá nijako skontrolovať, či je ten rebríček naozajstný, alebo vymyslený.

Emil, nemysli si, že sa v tomto pokročilom veku nezaujímam o dianie. Mimochodom, dianie je úžasné slovo, znamená to, že sa niečo deje. Len neviem, ako sa volá to, keď sa nedeje nič. Ale k dianiu. Čítam a dívam sa, čo sa deje v Tunise a v Egypte a keby som nebol starý skeptik, tak sa budem radovať. Že sa tam postavili proti diktatúre a že teraz nastúpia demokrati. Tak ako nastúpili u nás.

Ahoj Emil, predvčerom sa to začalo. Dalo sa to, pravdaže, čakať. Ale predsa len som si myslel, že to nepríde tak zrazu. Som deprimovaný a neviem, ako sa s tým vyrovnať. Viem, že nie som nijaká výnimka, že to akosi patrí k môjmu veku, ale, ktovie prečo, mal som pocit, že je na to ešte priskoro.

Ahoj Emil, boli sme na zájazde. Vlastne, zájazd nie je to pravé slovo, lebo že zájazdovalo sa kedysi, keď sme chodievali autobusmi do Budapešti alebo do Drážďan, lebo to bol socialistický blok a zdrhnúť nebolo kam.