Parlamentnou témou týždňa mal podľa závažnosti a dopadu byť konsolidačný balík. Ako to už u nás býva, nebolo to úplne tak. Bol to skôr týždeň Rudolfa Huliaka.

Časť Slovenska postihli v uplynulom týždni záplavy. Bola to katastrofa. Katastrofou sú však aj politické záplavy posledných dní, ktoré postihujú celé Slovensko.

Eurovoľby vyhrali takmer všetci. Teda aspoň podľa ich vyjadrení. Žiadne očakávané zmierenie nebude a začala sa (zrejme) posledná parlamentná schôdza pred letom, čo znamená ďalšie vládne valcovanie.

Posledné dni mám pocit, že sa nám náš polarizovaný svet, v ktorom sme sa už ako-tak naučili žiť, i keď nie veľmi dobre, sčasti mení, niektoré istoty však zostávajú.

Neuhorková sezóna pokračuje. Nemusím sa ani unúvať vymýšľať témy, o ktorých budem písať. Žiaľ, naopak. Musím si z tých hanebností, ktoré sa dejú, vybrať len niektoré. Vyberám si preto dopad novely trestného zákona na krádeže, premiéra-právnika, ktorý hlása právne nezmysly, a ministerku kultúry, ktorá je už aj šéfkou SND.

Zdá sa, že ovládnutie médií nabralo uplynulý týždeň obrátky. Po Jane Krescanko Dibákovej z JOJ a Richardovi Dírerovi z TA3 si už politickú diskusnú reláciu – a je potrebné povedať, že tú najsledovanejšiu – zrejme nezamoderuje ani Michal Kovačič na Markíze.

Olympiáda je čas, keď má byť vo svete mier. Žiaľ, nie je. A mier ani pokoj nie sú ani na domácej politickej scéne. Práve naopak, pripomína Titanic.

Minulý týždeň som písala o tom, že nás čaká ústavné leto. A to som vtedy ani netušila, že kým Ústavný súd rozhodne o podanom návrhu ohľadom RTVS a kým sa opozícia rozhodne, či bude podávať návrh ohľadom lex atentát, príde doposiaľ vôbec jeho najdôležitejšie rozhodnutie týkajúce sa trestných kódexov.

Zlého bolo a bude dosť. Dnes mám pre zmenu dve dobré správy o tom, že aspoň v niektorých inštitúciách, zdá sa, to u nás ešte stále funguje ako v právnom štáte.

Z koalície tam sedia traja ľudia.