Vo februári dostane NR SR na prvé čítanie návrh nového stavebného zákona. Mimo iných otázok má riešiť aj existujúce problémy pamiatkovej výstavby bez kontinuity s predchádzajúcim stavebným zákonom.

Ktovie, koľko ľudí si ešte dnes spomenie, že dodnes nesplnenú požiadavku „dôslednej odluky cirkvi od štátu“ vznieslo v roku 1989 VPN. A je to vlastne posledná jeho požiadavka, ktorá nebola splnená. Nie, nešlo o nepriateľstvo voči cirkvi, náboženstvu či veriacim.

Zhoršujúca sa medzinárodná situácia vedie spolu s ostatnými problémami aj k zviditeľňovaniu sily a slabosti národov, štátov a politických systémov. Prízraky z čias studenej vojny sa vracajú. Strach o bezpečnosť však v politickom rozhodovaní môže viesť k vyvodeniu dôsledkov, ktoré nemusia byť vždy rozumné; povedané zdvorilo.

Genprok bol v Moskve. Bol tam oslavovať, spomínať, zbierať skúsenosti. V čase, keď sa schyľuje k najhoršiemu konfliktu na území Európy od čias Juhoslávie, ba z hľadiska možných medzinárodných konsekvencií ešte nebezpečnejšiemu.

Dá sa zostaviť konzistentný profil putinizmu ako ideológie? A existuje vôbec mimo osobnosti V. V. Putina nejaký „putinizmus“? V každom prípade sa tento jav v nedávnej minulosti opakovane ukazoval ako hlavolam pre viac aj menej zainteresovaných. Keď hovoríme o Putinovi a putinizme, nevystačíme s klišé.

Hra sa končí, nastupuje „realita“. Aká? Nuž, tá, cez ktorej prizmu ruskí vládcovia oddávna nazerajú na svet: sila, sila a zase sila.

Nielen peniaze v inflácii strácajú hodnotu. Postihnutí sú aj ľudia, ktorí spolu so zdrojmi príjmov a úsporami strácajú sebavedomie. Zbedačená masa hľadá niečo alebo niekoho, kto jej vráti pocit sebaúcty. A hľadá aj vinníka svojho utrpenia. Najlepšie, ak ho možno masovo obviniť a masovo likvidovať.

Je možné, že to, čo zachránilo západnú Európu v trinástom storočí pred Mongolmi bola kríza nástupníctva po smrti Veľkého chána Ögödeja. Ríše založené na sile, zarámovanej však len slabými a primitívnymi inštitúciami mávajú tento problém často.

Akokoľvek sme si odmietali pripustiť, že udalosti dospejú až k otvorenej vojne veľkého rozsahu, nesmieme si nahovárať, že to čo sa stalo, bolo nepredvídateľné, nevypočítateľné, že to bola udalosť, na ktorú sa nebolo možné pripraviť, ba ktorú nie je možné ani racionálne vysvetliť.

Ďalšie vlny pandémie a nový lockdown nás vytláčajú čoraz viac do súkromia. Verejné priestranstvá miest osireli a nepomôže, keď ich obsadia antisystémoví radikáli, ktorí rozhodne nereprezentujú občiansky étos. Ten je vykázaný do kybernetického priestoru, tam však nenachádza zodpovedajúce podmienky a jeho prirodzené prejavy sa nutne deformujú.