Čo znamená prehra demokratického tábora v prezidentských voľbách? Je možné obnoviť nádej a vrátiť Slovensko do tábora slobody? Na otázky Eugena Kordu odpovedajú Štefan Hríb a Martin Mojžiš.

Večer ho v Bielom dome prijme americký prezident Joe Biden.

Informovalo o tom občianske združenie Mier Ukrajine a spresnilo, že česká vláda odštartovala celosvetovú iniciatívu na nákup munície, ktorú potrebuje Ukrajina. Ako organizácia pripomenula, slovenská vláda sa pridať odmietla.

Si Ťin-pching to uviedol počas rozhovorov s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Index autoritárskeho populizmu, ktorý zverejnili think tanky Timbro a EPICENTER, ukazuje, že 26,9 % Európanov (v 31 sledovaných krajinách) podporuje autoritárske politické strany, a to na ľavom aj pravom krídle politického spektra.

V roku 1913 vyšla zbierka esejí Keby sa to bolo stalo inak. Je v nej kapitola od nemecko-švajčiarskeho spisovateľa Emila Ludwiga Keby nebol cisár Fridrich dostal rakovinu. Aké dôsledky pre svet by mala porážka Ukrajiny?

Je logické lámať nad demokratickým potenciálom Slovenska palicu? Nie. To, čo spôsobilo pád mečiarizmu, nám môže pomôcť znovu. Osviežme si pamäť.

Počujeme to každú chvíľu. Žiadne prekvapenie, ak na to narazíme aj pri politických debatách. Niekto zatrúbi nejakú kolosálnu sprostosť a nedá si ju vyhovoriť, lebo má na ňu logické dôvody. A tá logika sa mu zdá byť nepriestrelná.

Na Slovensku je po druhej volebnej prehre v demokratickom tábore „blbá nálada“. Treba sa odsťahovať? Žiť len svoj osobný život? Alebo si pripomenúť, že aj po najtvrdšom mečiarizme svitla nádej? Martin Bútora, František Mikloško a Peter Zajac.

V Poľsku dve volebné obdobia autokraticky vládla strana PiS, mala parlament, prezidenta, štátne médiá, súdnictvo. A predsa tam vlani vo voľbách zvíťazila opozícia. Ako? V čom je ten príbeh pre nás poučný? Vysvetľuje poľský novinár Aleksander Kaczorowski.