Chutil by vám biftek z krokodíla? Alebo stejk z pštrosa, z emu, z klokana či z antilopy? Európu nedávno ovládla hystéria okolo konského mäsa. Uvidíme, či v reakcii na to náš jedálny lístok spestria exotické druhy mäsa.

Poľsko sa momentálne nachádza v samom strede globálneho energetického konfliktu, ktorý proti sebe stavia Rusko a USA.

V septembri tohto roku by sa dožil sto rokov pravdepodobne jediný slovenský politik, ktorý do politiky vstúpil už za 1. ČSR a aktívny v nej bol ešte aj po novembri 1989.

V poľskej spoločnosti sa deje niečo znepokojujúce. Takmer vo všetkých krajinách chodia ľudia do kina na akčné filmy, romantiku alebo komédie. V Poľsku je to inak. V poslednom rebríčku najnavštevovanejších filmov sú tieto tri: Jesteś Bogiem (Si Bohom, príbeh mladého speváka, ktorý spáchal samovraždu), W ciemności (V tme, príbeh z obdobia holokaustu) a Sala samobójców (Miestnosť samovrahov, film o depresii a závislosti). Všetko smutné až stiesňujúce filmy.

Ako nám môžu dejiny pomôcť pochopiť súčasné dilemy krajín okolo Stredozemného mora? Keď hovorím o dejinách, nemyslím tým posledných 20 alebo 30 rokov, ale historické procesy, ktoré siahajú do antiky alebo stredoveku. Píše David Abulafia.

Je 25. október 1956. V Maďarsku vrcholí protiboľševické povstanie. Krajina márne žiada Západ o aspoň morálnu podporu. Jalta je Jalta, Teherán je Teherán a dohody sú dohody. Povstalci odstraňujú z verejných budov červené hviezdy a čelia sovietskej vojenskej presile. Major Akopjan z okupačnej armády sa pridáva so svojimi vojakmi k tým dobrým. Dáva si dole zo svojej uniformy červenú hviezdu. Zrádza ako vojak, stáva sa Človekom. O dva týždne zomiera guľkou bývalých vlastných. Hrdina Akopjan bol Armén.

Na budúci rok avizovaná kompletná verzia poslednej Rossiniho opery na slávnu Schillerovu drámu Guillaume Tell, vari s najrozspievanejším Juanom Diegom Flórezom, zasa láka, lebo bude dôstojne nadväzovať na ukončený skvostný XXXIII. ročník Rossiniho operného festivalu v Pesare.

Do troch rokov má byť hotový celoslovenský národný projekt Digitálne múzeum. Centrom digitalizácie sa stalo špecializované pracovisko v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, ktoré sa budovalo niekoľko rokov.

V čase uzávierky tohto čísla 30-ročný Krupinčan Jozef Ličko už 70 dní nesmel opustiť africký Čad. Stavebná firma jeho otca a strýka tam stavia futbalový štadión.