Odmítavé reakce premiérů České republiky, Maďarska, Slovenska a Rakouska ke zpřísňování sankcí EU vůči Rusku nás konfrontují s nepříjemnými otázkami ohledně identity našeho regionu.  

Juraj Karpiš se ve svém předminulém červnovém sloupku pustil hodně zostra do centrálních bankéřů jako živočišného druhu. Přijímam to jako výzvu k polemice.

Tretia inscenácia „slovenskej sezóny” v SND sa vrátila na koniec 9. storočia, presne do chvíle, keď umiera Svätopluk. Jeho duša ešte chvíľu blúdi bláznivým lesom spomienok, snov a obáv.

Daniel Day-Lewis a Isabelle Adjani v upírskom filme? Alebo Ralph Fiennes a Juliette Binoche? Helena Bonham Carter, Colin Firth, Harvey Keitel a Christopher Lee, nech si starý pán a upírsky klasik ešte zahrá? Správy o sfilmovaní najdôležitejšieho upírskeho románu deväťdesiatych rokov Anno Dracula sa objavili pomerne skoro po jeho vydaní v roku 1992. V roku 2000 boli prípravy tak ďaleko, že sa vážne uvažovalo o spomínanom hviezdnom obsadení. V roku 2008, v čase vrcholiaceho upírskeho boomu, bol hotový scenár. Dosiaľ sa nezrealizoval.

Najdôležitejšou politickou témou roka bude pre Európu hľadanie vzťahu k Ukrajine a Rusku. EÚ v tomto procese zadefinuje svoju identitu.

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Jakým způsobem se v Evropské unii hájí národní zájmy jednotlivých zemí? Nevím, zda se debata o této otázce vede na Slovensku, ale u nás v Česku byla ještě nedávno celkem populární.

Čo majú spoločné renesančný maliar El Greco a moderný predstaviteľ land-artu Christo? Čo majú spoločné ruský cár Peter Veľký a záhradný trpaslík? Čo má spoločné mesto Bratislava s Potemkinovou dedinou? Odpoveď na tieto otázky v sebe ukrýva jedna pamätná tabuľa.

Z odstupu sa plagát „Grejpu“ javil jednoznačne. Niekoľko hviezd súčasnej britskej hudobnej scény a k tomu viacero domácich stálic a objavov posledných rokov ako výplň programu.

Argentína sa druhýkrát v tomto storočí a po ôsmy raz vo svojej dvestoročnej histórii ocitla v bankrote. Prezidentka Cristina Fernández de Kirchner obviňuje „supie fondy“, no krajine skôr škodí pretrvávajúci politický mix korupcie, populizmu, nacionálnej demagógie a etatizmu.