Ešte minulý mesiac sa jeden z najlepších komentátorov Financial Times nadchýnal, že francúzska volebná kampaň odštartovala proces, ktorý sa zavŕši vznikom paneurópskej straníckej politiky. „Bravó, Merkelová!“ znelo zvolanie komentátora Wolfganga Münchaua, ktorý ocenil otvorenú kampaň kancelárky Merkelovej v prospech Nicolasa Sarkozyho.

Na Francúzskom vidieku sa v nedeľu večer čerstvo zvolený francúzsky prezident postavil na pódium a oznámil, že v Európe povedie vojnu proti šetreniu. Na druhej strane kontinentu mu grécki voliči hodili rukavicu, že nech to teda skúsi.

Pred piatimi rokmi odmietali Američania s Talibanom hovoriť. Teraz Taliban odmieta hovoriť s Američanmi. Je to dosť výstižný ukazovateľ toho, ako sa v Afganistane posunula rovnováha moci. Západ tu zasiahol – a zlyhal.

Šialenstvo sa dá definovať aj takto: znamená robiť stále dookola to isté a očakávať rôzne výsledky. Odhodlanie Nemecka, navliecť partnerom v eurozóne fiškálnu košeľu kajúcnikov v „pakte stability a rastu“, nevyšlo. Vyjde v „zmluve o stabilite, spolupráci a verejnej správe“, na ktorej sa štáty dohodli minulý týždeň? Pochybujem. Táto zmluva odráža názor, že krízu vyvolala fiškálna nedisciplína, a že teda riešením je sprísnenie disciplíny. To je však od celkovej pravdy dosť vzdialené. Rigorózne uplatňovanie takejto zavádzajúcej predstavy je dokonca nebezpečné.

Stalo se, co nikdo nečekal. Kromě anglického premiéra Davida Camerona i český vládní předseda Petr Nečas odepřel evropské nomenklatuře povinný souhlas s „fiskalunion“ a nepodepsal. A co hůř, podmínil jej referendem o euru, čímž dostal do pasti opozici. Ale podruhé se vyjevila i faktická neplatnost veta. Vlak evropské nomenklatury potížisty objede.

Koho chcú bohovia zničiť, toho najskôr pripravia o zdravý rozum. Tak znela moja reakcia na výsledok stretnutia Rady Európskej únie, ktoré sa konalo predminulý týždeň. Mnohí venovali pozornosť – pochopiteľne – rozhodnutiu britského premiéra Davida Camerona vetovať novú zmluvu. Ale správanie Veľkej Británie odviedlo pozornosť od zlyhania lídrov eurozóny vynájsť dôveryhodný liek na choroby menovej únie. Namiesto tohto lieku teraz navrhujú pritvrdzovanie prístupu k tým, čo sa odchýlia od fiškálnej disciplíny. Znie to celkom fajn. No nebude to fungovať.