Je horúce leto a namiesto toho, aby sme sa navzájom častovali len chladivými šalátikmi s iskrivými zálievkami, my stojíme pri hrnci veľkom ako svet, potíme sa, ruky zababrané po lakte, a to len aby sme najbližším pripravili kultové jedlo každého leta: plnenú papriku.

Americký prezident sa v piatok stretol so svojím afganským kolegom Ašrafom Ghaním.

To, že je to jedlo národné, napísala už vo svojej slávnej kuchárke z roku 1914 Terézia Vansová. Nezabudla však pri ňom spomenúť aj tie dôležitejšie veci: že je mimoriadne výživné a prospešné pre zdravých a chorých, silných aj slabých – demikát.

Poznáme ho vo viacerých variantoch, poväčšine v tom skromnejšom, poznačenom socialistickými cukrárňami a čudnými náhradami. No kedysi šlo o zákusok nevídaný, obdivovaný a veľmi často zle kopírovaný. Celá Európa tomuto zázraku z rakúsko-uhorskej monarchie ležala pri nohách: dobošová torta.

Majú ju v každých potravinách, len sa skrýva za všelijaké formy, ktoré sme si medzičasom pomenovali inak. No vždy je to ona: nadýchaná, s jemnou, sladkastou striedkou, ktorá sa pri krájaní trošku vzpiera, a odlupujúcou sa hnedou kôrkou. Brioška.

Stretávame sa s ním skoro na každom rohu, pokiaľ naše kroky vedú cez Balkán, východné Stredomorie, Turecko, Kaukaz či Blízky východ. Všade na nás mávajú stánky s jednoduchým občerstvením: v jemnom ceste prekladané či zabalené dusené mäso či syr. Burek.

Vôňa, ktorá počas dvadsiateho storočia celkom vymizla. Niektorí si ju ešte pamätajú, ako sa vznášala skrehnutou krajinou vždy v septembri pri zbere sliviek. Hutná, horká, sladkastá. Ako ten najvzácnejší luxusný parfum. Volala ľudí do záhrad rozprávať si príbehy a miešať slivkový lekvár.

Pristanú pred vami na stole najčastejšie ako príloha. Napokon, tak aj boli vymyslené. No po chvíľke sa pristihnete, že ich jete s oveľa väčšou chuťou a nadšením ako jedlo, ktoré majú sprevádzať. Gratin pommes de terre dauphinoise alebo gratinované zemiaky.

Hovie si na poličke pri rôznych koreninách, hneď vedľa sójovej omáčky či maggi a čaká na svoju príležitosť. Napokon na ňu príde rad, zvyčajne keď sa korení mäso. Všetci ju poznáme, no nevieme jej prísť na meno: worcesterská omáčka.

Pôsobí nenápadne, ba až skromne. Nič nápadného a frivolného. Je to evidentné: vie, čo všetko znamená, čo má za sebou, kde má korene, nepotrebuje sa predvádzať. Čaká, kedy si ho dáte do úst a zabudnete na všetkých jeho potomkov. Chačapuri.