Pred rokom sme na našom festivale krstili našu vydavateľskú prvotinu – farebné detské leporelo s krásnymi veršami Branuška Jobusa a malebnými ilustráciami Márie Slovákovej. Boli sme hrdí a verili sme, že sa tak naštartuje naša vydavateľská činnosť. Spolu s Mišom sme snívali, že raz vydáme našu obľúbenú knihu – Penu dní od Borisa Viana.

Gastro získava na popularite. Aj seriózne plátky ponúkajú gastrosekcie, čochvíľa bude aj The Scientist mať rubriku Recepty z vedcovej kuchyne. Knihy o varení idú ako teplé žemle. Pridám svoje tipy. Hitom leta je melón.

Nedávno som v tomto lajfstajlovom časopise čítal, že svetom letí vlna dizajnu inšpirovaná seriálom Twin Peaks. Nie som seriálový typ, za jediné pozerateľné považujem Spadla z oblakov či Arabela, očaril ma aj Sandokan, Markíz de Boadoré, ale všetko zaujímavé z tohto pohľadu sa odohralo v detstve. Potom dlho, dlho nič.

Dúhový pochod je dôležitá akcia. Veľmi sa mi páči, ako dokáže spustiť plejádu označení, ako sa zrazu delí celá spoločnosť na takých, inakých, tamtakých. Deliace čiary sú dané, zrazu je jasné, kto je s nami, kto je proti nám. Zjednodušujú si to všetci, dokonca aj tí najliberálnejší liberáli radi kreslia vymedzovacie hranice.

Slovensko je dobrá krajina na hudobnú kariéru. Takí Briti či Američania to majú ťažké – nemôžu snívať, že si raz zahrajú v Anglicku či USA. Hrajú tam totiž každú skúšku. A aj keď niektorí radi cestujú, nie je to ono dobýjanie zasľúbenej zeme.

Mám za sebou ďalší ročník festivalu The Great Escape. Koná sa každoročne v anglickom krásnom meste Brighton. TGE vznikol v roku 2006, už teraz si píše, že je „leading event for showcasing new music“. Dá sa s tým súhlasiť, ak to berieme ako súčasť peletónu podobných „leading“ festivalov ako Eurosonic v Holandsku, alebo ďaleko väčší SXSW v americkom Austine.

Keď sa Rišo Rybníček stal primátorom Trenčína, všetci mi vraveli, ako sa budeme s Pohodou mať parádne. Ja som hneď po zvolení povedal, že pre festival to nie je žiadne plus. Skôr naopak. Rišo je štvrtý primátor, ktorého Pohoda zažíva. Počas prvého sme boli najskôr ako-tak tolerovaní, neskôr aj verbálne prijímaní. Počas druhého sme boli verbálne podporovaní, počas tretieho sme dostali aj finančný príspevok. Každý rok približne rovnaký.

Zvláštny jeten svet. Občas sa ku mne dostanú aj veci, na ktoré sa pozerám fakt ako puk. Mimochodom, doteraz neviem, či spojenie pozerať sa ako puk vzišlo z toho, že hokej je na Slovensku takým obľúbeným športom, alebo zo seriálu Včielka Maja, v ktorom úcinkovala slávna mucha Puk. Možno nie je pravda ani jedno, ani druhé a ja som vo svojej nevedomosti všetkým zasvätencom na smiech.

Gelnica. Znie to vynikajúco. Myslím si, že John Travolta by túžil žiť v Gelnici, tak ako Michael Corleone vždy sníval o Lozorne. Gelnica sa mi zrazu vynorila z mysle, keď som začal premýšľať o tomto stĺpčeku, čo je zaujímavé.

V príspevku Politické anestetikum PISA (.týždeň 13/2011) zhromaždili jeho autori všetky možné výhrady proti tomuto medzinárodnému testovaniu (väčšinu z nich nájde záujemca na de.wikipedia.org/wiki/Kritik_an_den_PISA-Studien). Vyjadrené parafrázou Jiroutkovho Saturnina: „Všetko bolo zlé. Od kravaty až po charakter.“