Nielen peniaze v inflácii strácajú hodnotu. Postihnutí sú aj ľudia, ktorí spolu so zdrojmi príjmov a úsporami strácajú sebavedomie. Zbedačená masa hľadá niečo alebo niekoho, kto jej vráti pocit sebaúcty. A hľadá aj vinníka svojho utrpenia. Najlepšie, ak ho možno masovo obviniť a masovo likvidovať.

Je možné, že to, čo zachránilo západnú Európu v trinástom storočí pred Mongolmi bola kríza nástupníctva po smrti Veľkého chána Ögödeja. Ríše založené na sile, zarámovanej však len slabými a primitívnymi inštitúciami mávajú tento problém často.

Akokoľvek sme si odmietali pripustiť, že udalosti dospejú až k otvorenej vojne veľkého rozsahu, nesmieme si nahovárať, že to čo sa stalo, bolo nepredvídateľné, nevypočítateľné, že to bola udalosť, na ktorú sa nebolo možné pripraviť, ba ktorú nie je možné ani racionálne vysvetliť.

Ďalšie vlny pandémie a nový lockdown nás vytláčajú čoraz viac do súkromia. Verejné priestranstvá miest osireli a nepomôže, keď ich obsadia antisystémoví radikáli, ktorí rozhodne nereprezentujú občiansky étos. Ten je vykázaný do kybernetického priestoru, tam však nenachádza zodpovedajúce podmienky a jeho prirodzené prejavy sa nutne deformujú.

Druhý rok prežívame Vianoce v režime zvláštnych opatrení. Verejná výzdoba je skromnejšia, nájazdy na obchodné domy a boje v tlačeniciach sa nekonajú, vystriedali ich nájazdy na e-shopy, hoci priškrtený rozpočet môže obmedziť aj tie. No v pochmúrnejších časoch sa dá možno uvidieť niečo, čo si inokedy nevšimneme.

Požiadali ma, aby som napísal o špekuláciách o „konci dejín“ a sporoch okolo nich. Váhal som, lebo len nedávno som sa tu zmieňoval o apokalyptických proroctvách a ich ideologických deriváciách. Našťastie, téma má oveľa viac zaujímavých zákutí, než môže jeden článok vyčerpať. Navyše: isté nové udalosti nám opakovane nedovoľujú na ňu zabudnúť.

Nikdy celkom neunikneme tomu, aby sa na interpretáciách udalostí podpisovala meniaca sa spoločenská situácia, v ktorej tieto interpretácie vznikajú. Ak napríklad stúpa sklamanie a úzkosť, udalosti sa posudzujú s cynizmom, opovrhnutím a nenávisťou.

Pôvodne to mal byť fejtón. Napísaný improvizovane. Lenže fejtón sa vymkol spod kontroly. Odmietol sa vtesnať do rozsahu stanoveného redakciou, a tak sa stal najskôr fejtónom na pokračovanie. Keďže však inšpirácia pokračovala (s opakovaným prispením tlačiarňou urgovaných termínov), bola z toho nakoniec kniha.

Doba, v ktorej žijeme, prináša radikálnu nespokojnosť a s ňou návrat snov o únikoch do nejakej „alternatívnej“ reality. V politickej rovine sa to premieta do radikálnych protestov proti „systému“. Sny však vždy zákonite narážajú na zložitosť života a ľudskej povahy, čo môže ústiť do nových ideologických konfliktov so známymi možnými následkami.

Peter Grznár pracuje vyše šestnásť rokov v oblasti reštaurácie pamiatok, archeologického výskumu, zachovávania kultúrneho dedičstva našej krajiny. Hovoríme spolu na tému, ktorá sa týka aj našej súčasnosti a budúcnosti viac, než sa obvykle súdi. Prečo je minulosť dôležitá? Čo sa stane s nami, ak ju stratíme? Aká je v týchto súvislostiach naša dnešná situácia?