Druhý rok prežívame Vianoce v režime zvláštnych opatrení. Verejná výzdoba je skromnejšia, nájazdy na obchodné domy a boje v tlačeniciach sa nekonajú, vystriedali ich nájazdy na e-shopy, hoci priškrtený rozpočet môže obmedziť aj tie. No v pochmúrnejších časoch sa dá možno uvidieť niečo, čo si inokedy nevšimneme.

Požiadali ma, aby som napísal o špekuláciách o „konci dejín“ a sporoch okolo nich. Váhal som, lebo len nedávno som sa tu zmieňoval o apokalyptických proroctvách a ich ideologických deriváciách. Našťastie, téma má oveľa viac zaujímavých zákutí, než môže jeden článok vyčerpať. Navyše: isté nové udalosti nám opakovane nedovoľujú na ňu zabudnúť.

Nikdy celkom neunikneme tomu, aby sa na interpretáciách udalostí podpisovala meniaca sa spoločenská situácia, v ktorej tieto interpretácie vznikajú. Ak napríklad stúpa sklamanie a úzkosť, udalosti sa posudzujú s cynizmom, opovrhnutím a nenávisťou.

Pôvodne to mal byť fejtón. Napísaný improvizovane. Lenže fejtón sa vymkol spod kontroly. Odmietol sa vtesnať do rozsahu stanoveného redakciou, a tak sa stal najskôr fejtónom na pokračovanie. Keďže však inšpirácia pokračovala (s opakovaným prispením tlačiarňou urgovaných termínov), bola z toho nakoniec kniha.

Doba, v ktorej žijeme, prináša radikálnu nespokojnosť a s ňou návrat snov o únikoch do nejakej „alternatívnej“ reality. V politickej rovine sa to premieta do radikálnych protestov proti „systému“. Sny však vždy zákonite narážajú na zložitosť života a ľudskej povahy, čo môže ústiť do nových ideologických konfliktov so známymi možnými následkami.

Peter Grznár pracuje vyše šestnásť rokov v oblasti reštaurácie pamiatok, archeologického výskumu, zachovávania kultúrneho dedičstva našej krajiny. Hovoríme spolu na tému, ktorá sa týka aj našej súčasnosti a budúcnosti viac, než sa obvykle súdi. Prečo je minulosť dôležitá? Čo sa stane s nami, ak ju stratíme? Aká je v týchto súvislostiach naša dnešná situácia?

Pred dvoma rokmi, 12. januára 2020, odišiel z tohto sveta Roger Scruton, filozof, literát, priateľ stredoeurópskeho disentu v časoch komunizmu a – provokujúci konzervatívec. Treba si pripomenúť jeho odkaz, ktorý si zaslúži viac než povrchné ideologizujúce dezinterpretácie.

Strach ako faktor v politickom rozhodovaní je oddávna známou témou. Reč bude o niekoľkých vybraných príkladoch vzťahu strachu a moci a tiež o tom, ako sa strach kompenzuje agresivitou či premieňa na nenávisť.

Hádky okolo obrannej zmluvy s USA, cesta GP do Moskvy, Matovičova invektíva proti prezidentke s narážkou na VV USA atď., odhaľujú – znova – čosi nemilé o našej koaličnej vláde.

Hoci od konca komunistického režimu uplynulo viac než tridsať rokov, stopy minulosti zostávajú, a niekedy sa ukazujú nepríjemne živé. Ukazuje to aj správanie dnešného generálneho prokurátora, nehovoriac o správaní s ním spriaznených častí politickej reprezentácie a segmentov spoločnosti priaznivo naklonených prijímať ich dezinformujúce posolstvá.