Slovensko čaká v najbližších rokoch zásadná zmena energetiky. Zavedenie tzv. zimného energetického balíčka (súbor 8 nariadení a smerníc EÚ „Clean energy for all Europeans“) prinesie zásadnú zmenu do fungovania trhu s energiami, ale aj nové možnosti ako pre hráčov na trhu, tak aj spotrebiteľov.

Reformný balík má svoje svetlé stránky, zároveň však obsahuje kvantum vzletných myšlienok bez merateľných výsledkov. Minúť akúkoľvek sumu peňazí nie je ťažké, no investovať ju racionálne už áno.

Draft reformného plánu je plný prázdnych floskúl ako digitálna ekonomika, znalostná ekonomika a priemysel 4.0. Nikde nie je napísané, že musíme minúť všetky peniaze, ktoré budeme mať z EÚ k dispozícii. Lepšia voľba je peniaze minúť rozumne, nie bezhlavo. Tieto obavy má analytik INESS Martin Vlachynský.

„Budúcoročné voľby považujeme za šancu dovŕšiť zmenu Slovenska na demokratický a právny štát,“ povedal Ján Budaj v lete 2019 pri tridsiatom výročí petície Niekoľko viet.

Chaos je slovom týchto dní. Chaos vládol americkej prezidentskej debate, chaos vyrába svojimi rozhodnutiami slovenský premiér, koronavírusový chaos ničí kultúru, chaos ovplyvňuje naše mysle.

Smršť reformného leta, ktorú nám sľúbil Igor Matovič, prebehla zrejme v dobre utajenom režime. Na slušné Slovensko bez korupcie môžeme zabudnúť. Po kauze plagiátov nikto neodstúpil, nezriekol sa ukradnutého titulu. Všetko pominulo a upadlo do zabudnutia.

Je to jednoducho tak. Dovolať sa na Slovensku spravodlivosti je ťažké. Obzvlášť vtedy, ak nedisponujete dostatočne veľkým obnosom na bankovom účte, prípadne nepoznáte niekoho vplyvného, kto zatlačí na tých, ktorí o vás rozhodujú.

Opakovaný vtip nie je vtipom. Vyzerá to tak, že za múrmi Kremľa toto vôbec neplatí. Inak by režim Vladimira Putina neskúšal likvidovať oponentov jedom.

Veta zo Žertu Milana Kunderu je bonmotom, ktorý sa pred päťdesiatimi rokmi stal okrídleným výrokom. Kundera si síce potrpí na intelektuálnu eleganciu viac ako na prostú pravdu, ale ten okrídlený výrok je u nás, bohužiaľ, pravdivý.

Privatizáciu na Slovensku sprevádzalo množstvo korupčných škandálov. V mnohých prípadoch bolo pre politikov dôležitejšie vlastné obohatenie alebo obohatenie známych ako získanie najvýhodnejšej ponuky pre štát. Ako však môžeme vidieť na mnohých príkladoch politicky vyspelejších krajín, pochybná privatizácia nemusí byť pravidlom. Napriek tomu sa paradoxne zdá, že aj korupciou prepletená privatizácia je lepšia ako žiadna.