Čítanie diskusných fór na internete si ordinujem z akéhosi zvrhlého sklonu k sebabičovaniu. Navrávam si pritom, že poznávam svet, v ktorom žijem, a že je to užitočné. Nie je. Kráčanie záplavou negatívnych emócií škodí. Škodí duševnému zdraviu, neprospieva ani tomu fyzickému. A utvrdzovať sa napríklad v tom, že stačí zmienka o dievčatku, ktoré takmer upálili nacionálni socialisti, alebo o rómskej matke pätorčiat, aby to vyvolalo záplavu hnusu, si viem predstaviť aj bez toho, aby som sa tým brodil.

Na črpáku s patinou je vypálený nápis: „Vysoke Tatry – Štrbske pleso – Slowakia“. Namiesto žinčice je v ňom prach. To, či je črpák v polici bytu v Le Havre, Viedni, Moskve, Plzni, nie je podstatné. Treba mať suvenír zo Slovenska.

Nezdá se vám někdy, že se svět zbláznil? Kdykoli kliknu na nějakou internetovou stránku novin, nestačím se divit.

V utorok 24. septembra bude slávnostne vyhlásený držiteľ či držiteľka Ceny Anasoft litera za rok 2012. Už osem rokov sú táto cena, jej finálový shortlist a konečný víťaz dobrým zrkadlom pôvodnej slovenskej literatúry. Čo v ňom vidíme tento rok?

Oháňanie sa novými právami na každom kroku nás vedie do sveta plného nezmyslov, priemeru a regulácií. Profesionálni reformátori pritom konajú neúprimne.

Taliansky film Sacro GRA sa stal v sedemdesiatročnej histórii benátskeho festivalu prvým dokumentom, ktorý tu získal najvyššie ocenenie.

Pápež František dal rozsiahly rozhovor jezuitským časopisom La Civiltà Cattolica a America. A svet búrlivo diskutuje.

Krátko po Vianociach 2012 som bol na výstave v Musée de la Poste v Paríži, ktorá sa nazývala Aude-là du Street Art (Za streetartom). Človek nemusel byť sociológ, aby si všimol rozdiely medzi tými, ktorí na nej boli, a ľuďmi, ktorí v tom istom období navštívili iné parížske výstavy, napríklad Canaletto et Guardi v Musée Jacquemart-André.

Bruno, beriete si tu prítomného Vincenta za manžela? Áno. Francúzska vláda minulý mesiac presadila homosexuálne manželstvá. Ale prekvapivo silná časť krajiny hovorí Nie. Prinášame odlišné názory dvoch slovenských osobností.

Ceremoniální pohřební průvod pod šedou větrnou oblohou s ostatky slavné premiérky se pomalu, slavnostně a za občasného potlesku přihlížejících ubíral k svatopavelské katedrále a navzdory oficiálnímu smutku, tak jako kdysi při pohřebu Winstona Churchilla, jejího slavného předchůdce, lidé slavili majestát a slávu Velké Británie.