Veľkopodnikateľ Babiš mal podľa poslanca Smeru darovať tejto strane peniaze, i keď do účtovníctva napokon nedorazili. Pavol Rankov vydal opäť knihu, ktorá bude udalosťou sezóny. A v meniacom sa Rusku nemá Putin zatiaľ žiadnu alternatívu. O tom všetkom si môžete prečítať v tomto .týždni.

S Poľskom je v Európskej únii istý problém, pretože nie je štátom veľkým, ale ani malým. Nie je také veľké ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia, ale ani také malé ako Belgicko, Bulharsko alebo Grécko. Podľa demografických, teritoriálnych či ekonomických kritérií patrí skôr k stredným štátom. Takých však okrem Španielska v EÚ viac nie je. Tento stav prináša niektoré dilemy. Na jednej strane je Varšava príliš slabá na to, aby bola samostatným hráčom ako Berlín a Paríž, na druhej strane je však príliš silná na to, aby mala ambície na úrovni Sofie, Lisabonu alebo Ľubľany.

My Česi to poznáme z Karlových Varov alebo z turistického centra Prahy, vy Slováci občas z Vysokých Tatier. Nápisy azbukou, podniky, kde majú jedálne lístky najskôr v ruštine a až potom v domácom jazyku či v iných cudzích jazykoch. Rusi tu, jednoducho, pol storočia boli, a hoci ich vojská a naša podriadenosť voči Moskve zmizli už pred dvadsiatimi rokmi, tak tu Rusi zostali. A s nimi aj ruština. Už to zďaleka nie je prvý jazyk, ale v súboji s takou francúzštinou alebo španielčinou vcelku obstojí. Po generácii dnešných tridsiatnikov, ktorí azbuku neovládajú, tak v Česku vyrastá generácia ďalšia, ktorá sa o ruštinu prirodzene zaujíma a možno ju aj dosť veľká jej časť bude zase ovládať.

Česká televízia si už o jedenástej večer na Dvojke môže dovoliť uviesť aj ruský dokument v pôvodnom znení s titulkami. A tak uviedla Panenstvo (2008). Pre diváka je to dvojaký šok: jednak pre formu, ktorú ruskí dokumentaristi použili, netradičnú a dokonca zo začiatku aj mätúcu.

Od jedného z najväčších triumfov v dejinách Poľska uplynulo tento rok 400 rokov. Dňa 29. októbra v roku 1611 sa do Varšavy po víťaznej vojne vrátil hajtman Stanisław Żółkiewski, ktorý rok predtým dobyl Moskvu. Priniesol so sebou ruského cára Vasila IV., následníka trónu veľkovojvodu Ivana a náčelníka ruskej armády vojvodu Dmitrija.

Za veľmocenskou rétorikou premiéra Vladimíra Putina a prezidenta Dmitrija Medvedeva sa skrýva smutná pravda: Rusko padá do čiernej diery.

Keď príde tento mesiac do Moskvy David Cameron, bude to prvá návšteva britského premiéra v Moskve od zavraždenia Litvinenka pred piatimi rokmi a obidve strany budú mať záujem zľahčovať význam ľudských práv. Počas rozhovorov s prezidentom Medvedevom aj premiérom Putinom bude nepochybne počuť ozveny slov Margarety Thatcherovej, keď v roku 1984 prvýkrát stretla Michaila Gorbačova a povedala We can do buniness together.

Riaditeľka festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová hovorí, že pred dvadsiatimi rokmi už v ňom bolo obsiahnuté všetko, čo je jeho súčasťou dnes. Tak ako je v semiačku už celý strom.