Mám z toho už taký zvláštny pocit. Po francúzsky sa to volá „déjà vu“, čiže niečo, čo sa už stalo. Mám podivný pocit, že sa v nejakej dejinnej špirále, vymyslenej mimochodom Karlom Marxom, vraciame opäť do nejakého bodu zlomu, keď sa to tu v strednej Európe, najmä teda u nás v Česku, zlomilo a šlo to po pár dobrých rokoch zase do hája a to do hája poriadne veľkého.

Obama je dobrý rečník, ale vždy bolo jasné, že ak slová premení na činy, príde sklamanie. Už je tu – Obama ustúpil v otázke radaru Rusom. Tento risk ponesú opäť najmä susedia Ruska a – stredná Európa.

Ponuka pôžičky dojednaná v Bruseli môže posmeliť Kyjev, aby vyčistil svoj skorumpovaný plynový sektor.

...z vlastných dejín, je odsúdený na ich zopakovanie, povedal vraj Adolf Hitler. (Paradoxné?) V Gulagu nie ľudia kapali ako muchy, skôr muchy kapali ako ľudia, napísal Martin Amis v románe Dom návštev. (Nechutné?)

Štát môže byť rozumná vec. Má napríklad silu chrániť svojich občanov pred ohrozením. Lenže to, čo tento štát spáchal v Komárne, nebola naša ochrana, ale zahanbenie.

Aby som získal nasledujúci príbeh, vydával som sa za bankára. Bola to lož, pretože ak niečím nie som ani trochu, tak bankárom. Nevidel som však inú možnosť.

Je známe, že Červení Khméri vytvorili v Kambodži jeden z najstrašnejších režimov 20. storočia. Vládli v tejto krajine iba štyri roky, ale za taký krátky čas dokázali takmer zničiť celý štrnásťmiliónový národ, ožobráčiť jeho ekonomiku, pretrhnúť sociálne väzby a vôbec všetko zmeniť na nepoznanie.

Štát je rozumná vec. Pre niektorých dokonca mystická. Modlia sa k nemu verejne už šestnásť rokov, a pritom Slovensko tajne rozkrádajú. A vôbec ho nechránia. Ako minulý týždeň, keď kúsok štátu beztrestne okupovala Čína.

Revolúcia a

Ruská nákladná loď Arctic Sea je jedna z tisícok nákladných lodí, ktorými veľké krajiny disponujú. Jej klasifikácia hovorí o „malej“ nákladnej lodi, ale až také miniatúrne plavidlo to nebolo: Dĺžka 100 metrov, šírka 17, 5 metra, oficiálna kapacita nákladu približne 5 ton.