Mal to byť štandardný profilový rozhovor. Niečo o tom, ako sa dievčina z Trnavy vyberie do sveta a ako sa stane jednou z tých, ktorých pre nezainteresovaných predstavujem porovnaním s futbalom: miesto, kde tancuje, je niečo ako Liverpool FC a to, čo znamená v branži, je niečo ako Ronaldo či Messi. Ani nie desiatka jedincov, solitérov tanečného umenia zo Slovenska sa naozaj zapísala medzi svetové špičky a našu pozornosť si zaslúžia. Ona je jedna z nich. Dlhé roky sólistka a neskôr prvá sólistka Wiener Staatsballett, primabalerína, ktorá zatancovala všetko, o čom baleríny snívajú, a aj na scénach, o ktorých baleríny snívajú. Na krátky čas sa stala témou slovenskej tlače. Ale nie kvôli baletu. Nina Poláková.

Piatkové (10. 1. 2025) protesty s názvom Slovensko je Európa priniesli na námestia slovenských miest tisíce občanov, ktorí vyjadrili nesúhlas s bezprecedentným konaním Roberta Fica a vlády SR.

Ulicami mesta sa v piatok večer ozvú pokrievky, symbol nenásilného odporu a občianskej odvahy. Protestný pochod „My sme Európa“, organizované občianskou platformou Nie v našom meste v spolupráci s iniciatívami Mier Ukrajine a Mestá za demokraciu, má jasné posolstvo: Slovensko patrí do Európy a nie pod sféru vplyvu autoritárskeho Ruska.

Bolo to silné a bolo toho veľa. Včerajšie demonštrácie, ktoré dávali Ficovi jasný signál, kde sa ľudia cítia byť a kde cítia, že by mal byť on, sa organizovane (s manažmentom o.z. Mier Ukrajine) konali v 12 mestách: Bratislava, Bardejov, Žilina, Spišská Nová Ves, Rimavská Sobota, Banská Bystrica, Dolný Kubín, Košice, Liptovský Mikuláš, Poprad a Ružomberok. Spontánne sa pridali aj Revúca (bravo), Praha a Krakov.

„O veľa rokov neskôr, keď stál pred popravnou čatou, spomenul si plukovník Aureliano Buendía na ono dávne popoludnie, keď mu otec po prvý raz ukázal ľad,“ znie počas toho, ako hľadíme do tváre dospelého muža. Tak sa začína slávne dielo Sto rokov samoty Gabriela Garcíu Márqueza v románovej aj seriálovej podobe.

Podujatie, ktoré zorganizovali spolky Pražská kaviareň a Milion chvilek, prilákalo 10. januára 2025 do priestorov Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Prahe stovky ľudí. Spájajúcou myšlienkou zhromaždenia bola výzva na ochranu demokratických princípov a upozornenie na riziká ich porušovania na Slovensku. Zástupcovia Pražskej kaviarne vyhlásili stav občianskej pohotovosti. Podobné podujatia sa konali v desiatkach obcí na Slovensku. Rečníci tiež pripomenuli dôležitosť blížiacich sa volieb do Snemovne, ktoré by mohli znamenať nástup autoritárov v Českej republike už v tomto roku.

Dôvodom preventívnej väzby je obava, že by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Večná škoda, že Gabriel García Márquez nenavštívil našu malebnú Trnávku. Možno by dnes bola literárna veda obohatená o pojem mágiko realismo con estilo Trnávka.

Bláznivá jazda pokračuje, naďalej sa rútime z kopca, nie síce na všetky štyri svetové strany, ako bolo pôvodne v pláne, ale na Východ, čo, samozrejme, nie je dobrý smer, ale zdá sa, že niet aktuálne sily, ktorá by proces dokázala zvrátiť, a tak nám opäť zostáva iba dúfať a veriť, že nakoniec ku katastrofe predsa len nedôjde.

Prichádzajúca generácia je nedospelá, znie naratív, ktorý spochybňuje zrelosť a vyspelosť mladých ľudí v celom svete. Iste, nájdeme mnoho vecných argumentov, ktoré toto stanovisko potvrdzujú či, naopak, vyvracajú a relativizujú. No na mňa ako dospievajúceho človeka z tejto témy dýcha najmä jedno – obvyklá nedôvera starších voči novej dobe.