Zuzana Fialová leží v moskovskej nemocnici, oprašuje ruštinu a občas komunikuje s novinármi o svojom zranení, ktoré utrpela pri samovražednom atentáte na letisku Domodedovo.

Rozhovor s korešpondentom britského týždenníka The Economist pre Balkán a autorom viacerých kníh o Kosove Timom Judahom.

O tom, aké komplikované bývajú vzťahy medzi veľkými a malými. Stáva sa to najmä vtedy, keď malá krajina náhle získa či zvýrazní svoj strategický význam. A je to aj prípad Rumunska – krajiny, ktorú si Rusko čoraz väčšmi všíma.

V stredu večer sme sedeli so Zuzanou v pohodlných kreslách u nás na chodbe redakcie. Rozprávali sme sa o absurdnostiach nášho sveta, chvíľami sme sa hlasno smiali, no občas sme stíchli a hľadali slová. Faust, Lidice, Moskva, bulvár, divadlo. V jednej chvíli som zapol diktafón.

Je Rus a kritizuje ruskú verziu dejín druhej svetovej vojny. Používa pritom ruské archívy. A tvrdí, že nový pohľad na dejiny potrebuje najviac ruská spoločnosť. Mark Solonin.

Britský prozaik Ian McEwan rozpráva o dospievaní, prvej láske a zvodoch temnoty na pozadí paranoidnej atmosféry Berlína päťdesiatych rokov.

„Všetko, čo vidíš v ruskej televízii, je pravda. Je to skutočne s tými požiarmi tak. Horíme a nevieme dokedy,“ hovorí mi Igor. Zo svojho domu, vzdialeného osem kilometrov od moskovského cestného okruhu, hľadí rovno na borovicový les. Jeho hlas však znie do telefónu pokojne.