Čítali ste o tom českom úplatnom sudcovi, ktorý dostal predminulý štvrtok tvrdý trest? Niektoré podobnosti s temnými postavami slovenské justície sú až zarážajúce.

Naša jediná skutočná pýcha, pýcha nášho mesta, je Dunaj. „Na celom toku nie je nikde taký rýchly ako medzi Viedňou a Bratislavou,“ hovorí Ďuro a už ladí gitary na nočnú seansu v zátoke. Každú stredu sa tu stretávajú priatelia v drevenom prístave s pirátskou vlajkou, ktorého meno neprezradím z dôvodov utajenia. 

Irak je bez prestávky už dvanásť rokov vo vojne. Ľudia nepoznajú nič iné, len nedostatok, strach, ale aj obavy o budúcnosť. A tí, ktorí ušli pred islamistami, už neveria, že sa vrátia domov.

Dadrock je označenie, ktorým si americkí tínedžeri robia srandu z hudby svojich rodičov. No čo sa stane, keď sa nástrojov chytia ich starí rodičia? Nech sa páči, toto je príbeh skupiny The Sonics.

Americká skupina Foo Fighters práve skončila americké turné Broken Leg Tour. V hlavnej úlohe sa predstavil Dave Grohl, ktorý ho odohral posediačky na veľkom tróne so sadrovou nohou.

Sú to dva silné príbehy ľudí, ktorí o svojom prepojení zrejme nevedeli. Najvýznamnejší taliansky barokový sochár Gian Lorenzo Bernini (1598 –1680) a slovenský výtvarník a zberateľ umenia Ernest Zmeták (1919 – 2004).

Jedla je málo, ale nočné kluby sú plné bieleho mäsa a steakov z čierneho trhu, noviny sa valia z tlačiarní a sovietski vojaci sa bratajú s domácimi. Berlín v lete 1945.

Rozhovor s výtvarníčkou Uljanou Zmetákovou, dcérou Ernesta Zmetáka a jednou z troch dedičov jeho diela, o buste od Berniniho a otcovej zbierke.

Keď som nedávno hovoril s Martinom C. Putnom, napadlo mi, že taký vzdelaný provokatér nám na Slovensku veľmi chýba. Napokon, posúďte sami.

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924).