Sediac v lete za ktorýmkoľvek barovým pultom, človek častejšie podlieha romantickej potrebe ako vystrihnutej z dovolenkového katalógu: dať si v načančanom pohári chladivý miešaný drink. Na výber sú overené klasiky i šokujúce novinky.

V minulých třiceti letech se v rozvojovém světě ve velkém privatizovaly veřejné podniky. Zdá se, že nyní se tento trend obrátí.

Mari Boine: Idjagiedas (Lean, 2006)

Práve sme vytvorili skupinu Himalions. Himalájske Levy. Cestujeme s mojopu nepálskou skupinou po Slovensku. Splnil sa mi jeden z najväčších snov posledných rokov. Nahrala som album v Nepále a doniesla som ich na šnúru sem. Gitarista zo skupiny Edge, basgitarisla a bubeník z kapely Damage Glitters a ja. Himalions. Uzavreli sme pakt. Ideme fungovať nielen ako koncertnýá kapela Doroty Nvotovej, ale aj ako plne funkčná nepálska kapela.

Nudí vás každovečerné hľadanie zmysluplného televízneho programu? Prečítali ste už všetko z knižnice? Nelákajú vás hypermarkety hudobných festivalov, bojíte sa ísť do lesa – „lebo medveď“? Ste znudení tak, že vám nepomôže ani obliatie pramenitou vodou? Kúpte si lietadlo. Alebo loď, tank či vlak.

Muž vstúpil do malého kníhkupectva El Cóndor oproti univerzite v Zürichu. „Hľadám knihy Corína Tellada,“ povedal potichu a ja som vyskočila spoza počítača, do ktorého som ťukala posledné tituly z Buenos Aires, Madridu alebo Mexika. V jeho hlase bolo ešte cítiť zvyšky havanského prízvuku, možno preto, že bol len krátko v kontakte so švajčiarsko-nemeckým dialektom, ktorý jeho slovám nakoniec dodá iné tempo. Bol zo štvrti La Víbora a okrem kníh zháňal aj španielske časopisy v štýle časopisu Hola.

Výtvarníčku Leu Fekete živia obrazy, šperky, móda a interiérový dizajn. Narodila sa s organizačným talentom, a tak organizuje. Napríklad 91 umelcov z 26 krajín, ktorí sa o necelé dva týždne predstavia v Trenčíne na treťom Trienále textilu.

Není divu, že po téměř apokalyptickém dvacátém století se i v Česku zvedá nostalgická vlna po starém Rakousku. Ovšem v prostředí postmoderního relativismu, názorového rovnostářství, ztráty kolektivní autority a dnes už malého zájmu „o smysl českých dějin,“ jde většinou jen o žabomyší války na stránkách vadnoucích českých listů či v odpadním koši mnoha stránek internetových.