Milý Emil, už som ti písal, že nemám čo robiť, síce už prišla jar (najvyšší čas) a chystal som sa s Pajdušákovou trochu zveľadiť ten skromný pozemok vedľa nášho starobinca, ktorý honosne nazývajú záhradou, ale žiadna záhrada to nie je, je to len bývalý trávnik a jedna biedna lavička, na ktorú by sa človek bál sadnúť, lebo by už možno nevstal. Samozrejme, narazilo to na odpor.

Emil, dúfam, že zima sa už končí. Keď som bol malý chlapec, mal som zimu rád a želal som si, aby bola dlhšia ako bývala, lebo niekedy snehu veľa nenapadalo, aj keď na staré kolená sa vždy zdá, že v detstve ho v zime bolo viac. Tak či onak, teraz som rád, keď svieti slnko, môže byť aj pod nulou, ale nech svieti, lebo keď je zamračené alebo prší, tak to nestojí za nič, aj keď je vysoko nad nulou.

Emil, čo porábaš? Ja neporábam nič, lebo je zima a nechce sa mi chodiť von, nehovoriac o tom, že sa mi to ani nikdy veľmi nechcelo. Chodiť na prechádzky alebo, nedajbože, na výlety, to nebola moja parketa. Alebo behať! To už naozaj považujem za celkom nenormálne. Človek ráno vstane, natiahne si tepláky a ide bežať. Kto to vymyslel? Ten asi naozaj nemal čo robiť.

Emil, stala sa strašná vec, u nás v starobinci sa začalo politizovať. Niežeby sme mali nejaké schôdze, ako voľakedy, keď nás zvolali a my sme tam museli prísť, lebo sa podpisovala prezenčka a raz, keď som podpísal Kratochvíla, bol z toho škandál, ešte väčší ako ten, keď vlani terajšia pani premiérka pri hlasovaní v parlamente za niekoho zahlasovala.

Milý Emil, píšem ti úchytkom. Jednak preto, lebo je to dobrá výhovorka, ak píšeš úchytkom, znamená to, že si zaneprázdnený, že na písanie nemáš veľa času, že je to vlastne obeť. A okrem toho, to slovo sa mi páči. Úchytkom.

Milý Emil, dočítal som sa v novinách úžasnú správu a síce, že v rámci hokejových majstrovstiev sveta sa horúčkovito uvažuje o tom, ako vylepšiť pravdivý obraz Bratislavy, aby sme v očiach cudzincov vyzerali lepší ako sme. Myslím, že toto bol vždy pravý zmysel tzv. pravdivého obrazu a dá sa povedať, že sme v tejto oblasti pomerne veľkí machri.

Ahoj Emil, keďže som sa v poslednom čase pričasto díval na televíziu, môžem ťa upozorniť na niekoľko postrehov. Napríklad, že slečny, ktoré hlásia predpoveď počasia, sa usmievajú, aj keď má byť škaredo. Nehovorím, že by mali plakať, ale keď sa usmievajú, vyzerá to tak, ako keby nevedeli, čo hovoria, ako keby tvár nesúvisela so slovami, ktoré vychádzajú z úst.

Ahoj Emil, sedím pred televízorom v očakávaní pohody, pohoda znamená, že nemusíš o ničom rozmýšľať, len sa nezúčastnene dívať na obrazovku, a to ti televízia poskytuje v dostatočnej miere. Ale občas ťa niečo vytrhne z letargie.

Ahoj Emil, včera som sa dozvedel, že sa chytá sčítanie obyvateľstva a u nás v starobinci zavládla dosť veľká nervozita. V podstate ide o to, či to má pre niektorých z nás ešte nejaký zmysel.

Emil, čo je to dvojité občianstvo? Ak sa nemýlim, tak ak si občan, tak to stačí raz a platí to všeobecne. Takisto by mohlo byť dvojité otroctvo. Že by si bol otrok v starom Ríme a aj v Amerike, keď tam ešte otroctvo bolo. Ale to by si časovo nestihol. Ak si otrok, tak si otrok všade, kde existuje otroctvo.