V médiách sa krátko po prezidentských voľbách objavila pozoruhodná správa. Vraj Rado Baťo, šéf volebného tímu Andreja Kisku, nebude hovorcom nového prezidenta. Ale tá správa mohla prekvapiť len tých, čo o Baťovi nič nevedia.ň

Michaelovi Schumacherovi držia v týchto dňoch palce aj tí, čo ho nemali radi. Sedemnásobný šampión Formuly 1 je po páde na lyžiach v kóme.

Keď Slovensko vstupovalo do NATO a EÚ, zavŕšil sa pád komunizmu a rozuzlil sa zápas s mečiarovským primitivizmom. Bolo prvých desať rokov v európskom klube rovnako úspešných?

V októbri zverejnil americký Econ Journal Watch výsledky ankety medzi nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu, zameranej na ich ideologické postoje v priebehu ich životov. Spomedzi 71 opýtaných až 51 povedalo, že časom sa ich politické postoje stali viac protrhovými a liberálnymi (v klasickom význame). Minulý týždeň sa na stránkach tohto časopisu objavila slovenská verzia tejto ankety, v ktorej figurovali traja mladí intelektuáli. Jeden z nich, Pavol Hardoš, je už od základnej školy mojím blízkym priateľom. Na rozdiel od nobelistov sa však ich pohľady za ostatných 10 rokov posunuli od silno trhovo-liberálnych k politickému stredu. „Určite mám (...) bližšie k umierneným sociálnym demokratom než k libertariánom,“ uviedol Rado Baťo, bývalý šéfredaktor Trendu.

Peniaze síce nesmrdia, zato však dokážu byť poriadne špinavé. A zatiaľ čo zlodeji a mafiáni ich perú v daňových rajoch, centrálne banky by mohli v superkritickom oxide uhličitom.

Zahraniční ekonómovia, ktorí prichádzali na Slovensko, sa tu dlhé roky cítili ako v malom libertariánskom raji. Verejnú diskusiu spoluurčovali mladí ľudia v médiách a think-tankoch, ktorí aj Miklošove reformy kritizovali sprava. Ale to všetko sa mení. Viacerí tridsiatnici sa dnes lúčia s ideami, ktoré boli pre nich kľúčom k výkladu sveta.

K základným slovenským historickým stereotypom patrí naše zdvojené vnímanie sveta. Sme súčasťou NATO a Európskej únie, ale polovica z nás by bola najradšej niekde medzi západnou Európou a Ruskom. Prezident našej krajiny sa nachádza mysľou na Západe, predseda vlády v Rusku. Mnohí z nás nevedia, či má prezident oslavovať koniec druhej svetovej vojny v Kyjeve, alebo v Moskve. Sme naučení hovoriť dvoma jazykmi, jedným v Bruseli a druhým doma, ale rovnako sme hovorili iným jazykom doma a v Prahe, Moskve, Viedni a Budapešti.

Autor si až s istým oneskorením prečítal materiál Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012-2016, ktorý schválila minulú stredu Radičovej vláda. Názov nezavádza – ak mávate v noci problémy so zaspávaním, začítajte sa do tohto, do dvoch minút zaručene zaspíte od nudy. Touto radou sme však možnosti pozitívneho využitia Národnej stratégie vyčerpali.

Mitrík šéfom NKÚ Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) bude najbližších sedem rokov viesť Karol Mitrík, ktorého navrhol do tejto funkcie predseda SDKÚ Pavol Frešo. Mitrík získal v tajnej voľbe 82 zo 142 hlasov prítomných poslancov. „Smer si zvolil vlastného kandidáta,” reagoval predseda Mostu-Híd Béla Bugár. Práve Mitríka totiž premiér Robert Fico v minulosti označil za jedného z vhodných kandidátov na tento post.

Milí priatelia, bola raz taká jedna baba u nás v Jure a tá mala dlhé nohy, dlhé vlasy a veľmi vysoké ambície. Bola staršia a strašne nedosiahnuteľná, v podstate aj neobsiahnuteľná a keby nebola taká konkrétne hmotná, bola by aj vzletne éterická. Nebola nejako extra štíhla. Bola skôr ten typ krv a mlieko, blond vlasy a kabelka. Žena, ktorá keď to v správnom momente nepodchytí, tak sa raz premení na matrónu, na ženštinu s klobúkom a pávími perami.